Vo veku nedožitých 82. rokov zomrel dnes bývalý hádzanár Michaloviec, neskôr aj tréner michalovských hádzanárok, hádzanárok Michaloviec, či Sečoviec Štefan Rapač.
Štefan Rapáč sa narodil 18. novembra 1943 v Michalovciach. V minulosti obliekal dresy mužov Michaloviec a Martina, oboch následne viedol aj ako tréner. „K hádzanej som sa dostal viac-menej spontánne, niekedy v roku 1962. Hral som futbal v Zemplíne, chodil som na gymnázium, kde na školskom dvore vzniklo prvé ihrisko. Keď sa hrala hádzaná, zamotal som sa na tréning, slovo dalo slovo a z futbalistu sa stal hádzanár. Dnes s odstupom času môžem hodnotiť, že to bolo dobré rozhodnutie. Bol som brankárom, ktorý chcel chytať čo najviac. Aj preto som v roku 1967 akceptoval ponuku Martin. Som ambiciózny. Chcel som viac chytať, lenže v bránke Michaloviec bol Janko Styrančák, ktorý patril v tom čase do prvej trojky brankárov ČSR. V Martine sa zišla výborná partia hráčov, fabrika vytvorila výborné podmienky. Hneď v roku 1967/68 sa nám podarilo postúpiť do 1.celoštátnej ligy ČSR. V Martine som bol spokojný, darilo sa mi po hráčskej stránke, aj v rodinnom živote, narodila sa nám úžasná dcéra Inga. Prišiel však rok 1969, ktorý priniesol do života mnohé zmeny a ja som sa rozhodol vrátiť domov do Michaloviec. Tu som pôsobil až do ukončenia aktívnej činnosti v sezóne 1977/78. Treba si uvedomiť, že toto sa dialo v čase, keď sme boli majstri sveta, súťaže mali vysokú športovú úroveň a zápasy mali mnohopočetnú divácku kulisu,“ zaspomínal si Štefan Rapač v rozhovore pre náš portál, ktorý sme v roku 2023 venovali jeho okrúhlym osemdesiatinám.
„Odpoveď je jednoduchá. Šport bol vždy spojený s mojím životom. Nevedel by som si predstaviť život bez športu a hádzanej. Už počas aktívnej činnosti som sa prihlásil na trénerské štúdium. V roku 1978 som získal kvalifikáciu trénera II. triedy. Neskôr som sa zapísal na diaľkové štúdium na FTVŠ Bratislava a v roku 1989 som získal kvalifikáciu trénera 1.triedy - odbor hádzaná. Vybral som si tak jedno z najkrajších, ale zároveň aj najťažších povolaní,“ pokračoval Rapač k otázke, prečo sa rozhodol pri hádzanej ostať aj po skončení aktívnej kariéry.
Osemdesiatku Štefana Rapača si uctili aj v michalovskej Iuvente, kde mu pred zápasom v januári 2024 zablahoželal prezident klubu Patrik Sabov. V zápase bola vtedy delegátkou rozhodcov Lívia Kalaninová, dnes športová riaditeľka MŠK Iuventa. Na snímke je aj Rapáčová dcéra Ingrid, ktorá dlhoročne spolupracuje s michalovským klubom.
V rokoch 1991 až 1996 bol Rapač trénerom žien Michaloviec, s ktorými to za tri roky dotiahol z krajskej až do najvyššej súťaže. Ženský tím Zekon Michalovce viedol aj v rokoch 1999 až 2001, následne sa stal trénerom mužského HAK Zempmilk Michalovce. Okrem toho trénoval aj ženský tím Veselí nad Moravou či Coimex Košice, ako aj mužov Sečoviec v najvyššej extralige. V rokoch 1993 bol asistentom trénera ženskej reprezentácie, v rokoch 1998 a 1999 viedol reprezentačné kadetky, s ktorými sa prebojoval na ME do Nemecka. Na sklonku svojej trénerskej kariéry bol asistentom v HC winLand Michalovce. V Iuvente okrem ženského tímu pôsobil aj ako tréner dorasteniek. S dorastenkami dvakrát skončil na druhom mieste v rámci Slovenska, raz dokonca získal titul majstra. „SZH vypísal konkurz na trénera kadetiek, ja som sa prihlásil a reprezentačná komisia ma vybrala. Ja som zmapoval východ a stred, moja asistentka Darinka Sveráková západ, vytypovali sme hráčky, urobili nominácie, naplánovali sme program. Po dobrej príprave sme úspešne odohrali Kadet CUP v Zlatnej, kde sme v konkurencií siedmych družstiev obsadili druhé miesto. Výborne sme odohrali aj kvalifikáciu na majstrovstvá Európy v Nemecku, kde sme pri rovnosti bodov skončili na druhom, ale postupovom mieste za Poľskom. Potom som však dostal opätovnú ponuku Zekonu. Zostal som pred dilemou ako ďalej. Vedel som, že ambície budú vysoké. V čase, keď mali byť ME, mala vrcholiť tiež príprava na novú sezónu, tak som zvolil, aj keď s ťažkým srdcom, alternatívu vzdať sa postu trénera reprezentácie kadetiek. Veril som však, že po dobrej príprave a výsledkoch, ktoré sme dosiahli, bude družstvo schopné pod vedením mojej bývalej asistentky dosiahnuť dobrý výsledok. To sa však nenaplnilo. Výsledky na ME boli sklamaním. Áčko ženy, bola vlastne dohodnutá spolupráca na jeden kvalifikačný cyklus. Oslovil ma tréner Dušan Daniš. Bohužiaľ, kvalifikáciu sa nám nepodarilo úspešne dokončiť, keď v rozhodujúcom zápase sme prehrali o dva góly s Poľskom a remíza v Katoviciach stačila Poľkám na postup,“ zaspomínal si Štefan Rapač sa svoje angažmány pri reprezentáciách Slovenska.
Za dlhoročnú činnosť a rozvoj slovenskej hádzanej dostal od SZH postupne bronzovú, striebornú a zlatú plaketu, a v roku 2007 sa mu ušla aj cena primátora Michaloviec. Spolu so svojou manželkou Annou mali dve dcéry – Ingrid a Sylviu. V mene redakcie chceme vyjadriť úprimnú sústrasť celej rodine. Posledná rozlúčka so Štefanom Rapáčom sa uskutoční v piatok o 13.00 hod. na michalovskom starom cintoríne.
.
