Do Michaloviec prichádzal pred sezónou 2021/22 s cieľom aj reštartovať kariéru. Ofenzívny stredopoliar, či útočník Matúš Marcin prichádzal z poľského treťoligového Elna Toruň. Za sebou mal iba niekoľko zápasov v najvyššej slovenskej súťaži v drese Banskej Bystrice, či pôsobenie v českej Jihlave. Za štyri roky si ale urobil v Zemplíne výborné meno.
V sezónach 2022/23 a 2023/24 bol najlepším strelcom družstva, v tej druhej sa navyše stal prvým hráčom MFK Zemplín Michalovce, ktorý v Niké lige strelil dvojciferný počet gólov. Po štyroch sezónach sa jeho pôsobenie na Zemplíne končí. Klub mu síce ponúkol podmienky nad svojim štandardom, odchovanec prešovského futbalu sa ale chcel posunúť ďalej. Jeho nové pôsobisko ešte oficiálne známe nie je, Marcin ale v rozhovore prezradil, že ostáva v Niké lige. Jeho novým pôsobiskom ale nebude materský Prešov, či trnavský Spartak, ktorý sa pri ňom spomínal vlani v lete, ale Podbrezová.
Matúš, s akými pocitmi zo Zemplína odchádzate?
„Keďže nemáme starosti so záchranou a už dávnejšie sme splnili stanovený cieľ, s tými lepšími. Určite by sa odchádzalo ešte lepšie, keby sme skončili na siedmom mieste a hrali baráž o Európu, čo sa nám aj podarilo. Mužstvu to prajem, hoci ja mu už kvôli zraneniu asi nepomôžem. Zažil som tu za štyri roky krásne momenty, ktoré by som pred svojim príchodom tu asi ani nečakal.“
Čakali ste pri svojom príchode sem, že sa vypracujete na ikonu michalovského tímu?
„To rozhodne nie! Prichádzal som tu z tretej poľskej ligy, predtým som bol navyše dlhodobo zranený a myslel som už aj na koniec kariéry. Tu som ju reštartoval. Michalovce mi dali šancu, dali mi dôveru a asi aj to zapríčinilo, že som bol lídrom mužstva. Učil som sa od velikána Igora Žofčáka. To bola škola, ktorú nikde nedostanete.“
Prečo ste sa rozhodli opustiť Michalovce?
„Tých dôvodov bolo viac. Ten najhlavnejší bola rodina. Spolu sme chceli zmenu. Nie je to nič proti mestu, či klubu. Chceli sme ísť do zahraničia a skúsiť ešte život mimo Slovenska. Čakáme ale tretie bábätko a manželka by to už asi vonku nezvládla sama. Preto sme sa rozhodli ostať.“
Odchádzate do Podbrezovej. Čím vás upútala?
„Záujem bol už aj vlani v lete. Upútali ma projektom, ktorý majú prichystaný na ďalšie sezóny. Viem o tom, že majú rozrobených zaujímavých hráčov. Najsilnejším faktom bolo hrať o hornú šestku a hrať o európsku súťaž. Cítil som viac, že tieto ciele môžem naplniť v Podbrezovej, ako ďalšiu sezónu na Zemplíne.“
Ako to brali Michalovčania? Nepresviedčali vás?
„Samozrejme, že áno. Posledné týždne sa do toho obul aj tréner Šoltis. Posledné rokovanie mi už ani nebolo všetko jedno. Ja som už ale predtým dal slovo Podbrezovej a nechcel som to meniť. Je to práve preto, čo som spomenul v predchádzajúcej otázke, cítim, že tie moje ciele naplním viac tam.“
Podbrezová prejavovala o vás záujem už minulé leto. Boli ste s nimi v kontakte odvtedy?
„Ani nie! Cez sezónu bolo tichšie. Minulé leto bol o mňa najväčší záujem z Trnavy a Podbrezovej. Teraz som avizoval, že sa chcem posunúť ďalej a najaktívnejšia bola práve Podbrezová. Dohodli sme sa rýchlo. Zaujalo ma hlavne to, ako sa chcú prezentovať ďalšiu sezónu?
Váš materský Prešov postúpil do najvyššej Niké ligy. Nelákal vás?
„Bol aj rozhovor s predstaviteľmi Tatrana. Pocitovo som to ale necítil, že tam mám ísť. To som cítil práve od Podbrezovej. Som rodený Prešovčan a som veľmi rád, že Tatran postúpil do ligy. Teším sa na nový štadión, teším sa z toho, že sú opäť v najvyššej súťaži a prajem im ju. Viem, že medzi druhou a prvou ligou je veľký skok. Preto im prajem, aby zachytili úvod súťaže, pretože pre nováčika tá prvá sezóna nie je ľahká.“
Vráťme sa ešte k Michalovciam. Ako hodnotíte štyri strávené sezóny tu?
„Nehrali sme o európske poháre, no bolo to krásne obdobie. Najkrajšie asi vlani pod trénerom Strakom. Toto obdobie sa mi najviac vyrýva do pamäti. Prišiel, keď sme mali šesť bodov a boli sme bez víťazstva. Postupne nás nabudil. Eufória v šatni bola obrovská. Práve toto je pre mňa ten najvýraznejší moment.“
Peter Brendza
