Zápasy po reprezentačnej pauze nepriniesli pre HK Dukla Ingema Michalovce pohodu. Po prehrách s Košicami (1:3) a Žilinou (2:6) a hlavne výsledkovom či hernom trápení priniesli skôr v predvianočnom období čierne myšlienky a po necelých dvoch mesiacoch sa opäť začína skloňovať slovo kríza. Dve domáce prehry totiž odhalili viacero nedostatkov. Keď sa k ním pridali odchody kľúčových hráčov, preč je herná a výsledková istota z úvodu sezóny a Michalovčania sa začínajú báť aj o miesto v prvej šestke, ktoré im zaručí účasť v play-off. O to môžu prísť už po Vianociach, či začiatkom nového roka. Aj preto znel michalovským štadiónom v piatok zaslúžený piskot...
Zemplínčania pokračovali v hernom a výsledkovom marazme v piatkovom súboji so Žilinou. Tá ustála prvotný tlak Zemplínčanov a po ňom chladnokrvne trestala chyby michalovských hráčov. V prvej tretine jej hráči v rozpätí siedmych minút skórovali trikrát, v závere druhej tretiny v rozpätí minúty zase definitívne dali dvoma gólmi zabudnúť na možný michalovský obrat. Od úvodného gólu „vlci“ držali opraty zápasu vo svojich rukách a ten nakoniec doviedli aj do zaslúženého víťazného konca, čím prehĺbili michalovskú krízu. „My musíme byť s výsledkom spokojní,“ rozhovoril sa asistent trénera Žiliny Daniel Babka. „Súper nás síce prestrieľal, no hrali sme to, čo sme chceli hrať a boli sme aj efektívni. Michalovce mali určité fázy hry, v ktorých nás zatlačili. Podržal nás brankár a ako som spomínal, boli sme efektívni. S týmito troma bodmi sme veľmi spokojní,“ pokračuje tréner nováčika Tipos extraligy.
Kým Žilinčania začínajú naberať druhý dych a v tabuľke už atakujú prvú šestku, Michalovčania pomaly ale isto o ňu prichádzajú. Po výbornom štarte do sezóny prišli už pred novembrovou reprezentačnou pauzou herné a výsledkové výkyvy. Na ne sčasti dali zabudnúť tri výhry v rade pred decembrovou reprezentačnou pauzou, no po nej sa všetko vrátilo do starých koľají. Michalovčania sa trápia v koncovke, ich hra v ofenzíve je naďalej statická a prestali využívať presilovky. Tímu chýba herná myšlienka a psychike nepomáhajú ani odchody kľúčových hráčov. Zrátané a spočítané, keď sa má sezóna zachrániť, Michalovčania potrebujú nový impulz. Aj piatkový duel ukázal, že si dokážu vytvárať šance no nedokážu s nimi naložiť a stále trpia na odchod Kasparsa Daugavinša, keďže ich hre chýba jeho presná finálna prihrávka... „Mali sme dobrý štart do zápasu. Prvých desať minút sme hrali tvrdo. Potom súper trikrát skóroval. Zdalo sa, že skórujú zo všetkých šancí. My sme samozrejme nebránili dobre a chýbalo nám aj lepšie vedenie puku. Niekedy sú aj také zápasy, že súper skóruje z každej šance a vy ste frustrovaný. To sa stalo teraz aj nám. Musíme to proste zanalyzovať, ukázať hráčom chyby a preniesť sa cez to. Samozrejme, sme sklamaní. Prehrať takto zápas doma nie je dobré. Musíme sa z toho poučiť,“ poznamenal tréner Michalovčanov Tomek Valtonen.
Jeho tím v poslednom období prešiel viacerými turbulenciami. V novembri sa rozhodol predčasne ukončiť kariéru kapitán Kaspars Daugavinš, v týchto dňoch skončil aj ďalší produktívny útočník Ben Johnson, ktorý sa po nenaplnení svojich osobných finančných požiadaviek svojvoľne zbalil a opustil tím. Hernej pohode určite neprospievajú ani ďalšie zmeny v kádri, výmena športového manažéra, či veľký, no očakávaný tlak verejnosti... „Všetko má svoje vplyvy. Veľa hráčov skončilo, veľa hráčov prišlo. Stále budujeme tím. Je tu kabína a priateľská emócia, stále musíme hľadať optimálne zloženie. Nechcem viniť hráčov. Jeden hráč končí, druhý hráč končí, jeden ide tam, druhý ide tu. Nie je to jednoduché, no veľa tímov v lige mení hráčov. Niekto neskóruje, tak ho vymeníme. My na toto nemáme peniaze. Nefunguje to tu takto. Verím v určitý proces. Nemôžem viniť hráčov. Tiež som hral hokej a bol by som rovnako zmätený. Skončil Daugavinš, ktorý bol pre nás dôležitý hráč. Teraz skončil Ben Johsnon, takisto dôležitý hráč. Rozhodol sa proste skončiť. Keby som to vedel opraviť, tak by som to opravil. Nikto tu ale nie je Scottie Bowman. Nevidím do hláv hráčov. Cítim sa za nich zle,“ odpovedal Valtonen na otázku ohľadom atmosféry v tíme a v závere svojho hodnotenia sa dotkol aj piskotu na hráčov, či jeho adresu.
„Klamal by som, ak by som povedal, že mi nevadí piskot divákov na vlastných hráčov, ktorí za nich bojujú. Oni si ale platia vstupné a majú právo pískať. Som hlavný tréner a nesiem zodpovednosť za to, čo sa deje na ľade. Ja osobne som hral iné súťaže, kde chodilo aj dvanásť tisíc ľudí, no nikdy nepískali na svojich hráčov. Je to kultúra... Našim cieľom je stále zostať v prvej šestke. Ten nateraz plníme aj napriek tomu, čo sa deje okolo tímu. Chcem chrániť svojich hráčov. Samozrejme, klamal by som, ak by som povedal, že je v poriadku takto prehrať. Ale stále sme v prvej šestke a ja som hrdý na doterajšie výsledky tímu. Pred nami sú iba tímy s oveľa väčším rozpočtom, ako máme my. Chlapci bojujú, každý deň tvrdo trénujú. Som hrdý, že ich môžem trénovať. Sú to bojovníci a hrajú srdcom. Väčšina chlapcov nie je z Michaloviec, ale záleží im na tomto klube. Z toho som prekvapený. Hráme dobre, no divák nie je spokojný a obracia sa proti nám. Viem, že za tieto slová zaplatím a asi ma tu každý bude kritizovať. Ale mám už skúsenosti a zvládnem to. Je to neprofesionálne a nedostatok kultúry. Je to môj názor, no mám právo si ho povedať. Aj keď zrejme za to zaplatím.“
