Iuventa Michalovce v lanských sezónach nezbierala úspechy iba v ženskej zložke, ale aj v mládežníckej. Jej žiačky, mladšie či staršie dorastenky sa niekoľkokrát stali majsterkami Slovenska, ba uspeli aj na Česko-Slovenskom pohári. Za tými poslednými je aj trénersky rukopis Maroša Vikartovského. Bývalý slovenský mládežnícky reprezentant prišiel do Michaloviec pred sezónou 2013/2014 a postupne sa dvakrát tešil z titulu majstra Slovenska v mladšom doraste a v lanskej sezóne na to nadviazal aj pri starších dorastenkách. K tomu všetkému pridal aj tri triumfy na Česko-Slovenskom pohári, Vikartovského zverenky tak za tri roky získali šesť zlatých medailí. Navyše, viaceré z nich sa začínajú prebíjať aj do prvého tímu. O to viac nás zarazila správa, že tréner obľúbený u hráčok, ako aj u rodičov, v Iuvente končí. V najúspešnejšom michalovskom klube sa tak dobrovoľne zbavujú povestného zlatého vajca.
Maroš Vikartovský v Iuvente končí!
Dôvody sú jasné! Nejde ani tak o výsledky a navyše, na jeho odchod netlačí ani vedenie klubu. Je tu iný, väčší tlak! Ten vyvíja Regionálne centrum hádzanej, konkrétne jeho tréner Rasmus Rygaard Poulsen. Ten vraj nie je spokojný s tréningovými procesmi Vikartovského a takisto ani s jeho presadzovaným systémom. V tom by možno ani nebol problém (podotýkame, tento systém priniesol tri tituly majstra Slovenska aj Československa...), keby spomenutý dánsky „odborník“ neviedol v lanskej sezóne mladšie dorastenky Iuventy. Tie preberal na jesennom druhom mieste, napokon obsadil až štvrtú priečku a prišiel nielen o medailu, ale aj o účasť na Česko-Slovenskom pohári. Navyše, výkony družstva pod jeho vedením išli za pol roka prudko nadol a aj kvôli nemu skončilo niekoľko dievčat. Aj preto momentálne pri starších dorastenkách figurujú vekovo iba štyri dievčatá (!) a lepiť sa to teda musí s mladšími dorastenkami (podotýkame, že je dosť možné, že po Vikartovského odchode sa tento počet dievčat ešte zmenší...). Nie, teraz nechceme obviňovať Regionálne centrum z toho, že pomaly ale isto v Iuvente nastáva generačný problém. To, v akom stave je mládež, je maslo na niečej inej hlave. Všetci vieme, že Iuventa má v michalovskom športe, čo sa týka výsledkov najlepšie meno. Ako je teda možné, že do mládežníckych štruktúr sa hlásilo každý rok menej a menej dievčat? Je chyba v dievčatách? No to je najlepšia forma obrany proti takýmto útokom, žiaľ, je to iba alibizmus, ktorý ja tak z duše nenávidím!
Poďme ešte ale k pánovi šéftrénerovi RCH. Poulsenovi po príchode do Michaloviec vadilo viacero vecí. Vraj dievčatá sú slabo trénované (podotýkame, že výkony mladších dorasteniek a aj ich disciplína pod jeho vedením išli rapídne dole...), že nie sú fyzicky zdatné (tými sa nestali ani počas jeho pôsobenia...) a že tréningové metódy v Iuvente nie sú moderné (ešte raz podotýkame, staršie dorastenky vedené nemodernými metódami vyhrali všetko, čo sa dalo, mladšie vedené modernými metódami spadli o tri priečky...). Všetko podľa našich informácii vrcholilo v posledných dňoch, kedy sa v staršom doraste prejavila nespokojnosť až s troma kondičnými tréningami v týždni. Vedenie klubu zvolalo rodičovské združenie, na ktorom mal šéf RCH vysvetliť rodičom aj hráčkam dôvody týchto tréningov. Žiaľ, vedenie Iuventy asi pozabudlo na to, že dánsky „odborník“ každý druhý týždeň odlieta za priateľkou do Rumunska. Samozrejme, išiel aj v čase rodičovského združenia (čím jasne ukázal, ako mu vlastne na všetkom záleží), takže rodičia dievčat prišli zbytočne. A zrejme by nepochodili aj tak. Pán Poulsen sa totiž za necelý rok na Slovensku nenaučil ani jedno slovíčko (okrem nadávok, tie samozrejme ovláda...). Vraj, ostatní sa majú prispôsobiť jemu a učiť sa po anglicky...
Psy zaštekali, karavána ide ďalej. Odniesol si to úspešný tréner, ktorý viedol viaceré dievčatá z áčka a podľa viacerých mal spomenutý patent na úspech. Tréner, ktorý priniesol do klubu niečo nové, kamarátskejší prístup ku všetkým a hravejší systém hádzanej, kvôli čomu bol na „odstrel“ už viackrát predtým. To, že bol obľúbený niekomu zakaždým poriadne vadilo. Aj keď jeho tréningové metódy možno niekomu doslova drali zuby, boli úspešné, pretože sa prejavili vo výsledkoch (hoci uznávame, mal aj šťastie na dobré generácie). Ktorý tréner na Slovensku mal v mládeži za posledné roky takéto výsledky? Žiadny! Iba jeden a aj toho sa v Iuvente dobrovoľne zbavili. Slová z letných mesiacov o potrebe zvýšenia úrovne mládeže tak naberajú na intenzite, no žiaľ, z úplne opačného konca (a to tvrdím aj napriek článkom, ktoré vznikajú na iných celoslovenských portáloch a vyjadrujú sa k ním ľudia, ktorí síce žili s hádzanou, no o tom, ako to funguje v Iuvente nemajú ani šajnu...). A čo so vzdorovitými dorastenkami? Nech radšej držia hubu a krok, pomyslel by si niekto. V tomto prípade sa ale ľahko môže stať, že na tú karavánu v jeden deň už nikto štekať nebude (nebude totiž povestných psov...). A to je asi niekoho cieľom... Aj takto si vážime to, čo máme doma a čo nám prinieslo v minulosti úspechy. Dokedy si ešte budeme zakrývať oči a tváriť sa, že je všetko v poriadku???
Peter Brendza
