Od začiatku letnej prípravy je jedným z členov realizačného tímu prvoligového MFK Zemplín Michalovce aj tridsaťtriročný rodák zo srbskej Starej Pazovy Bogdan Stefanovič. Je jedným z dvoch asistentov českého trénera Vlastimila Petrželu a zároveň má v klube na starosti výchovu brankárov. Pri A-mužstve sa stará o dvojicu Peter Pillár - Miroslav Žofčák. Čo je však zaujímavé, ešte aj sám Stefanovič by teoreticky mohol nastúpiť medzi tri žrde. Angažmán v Michalovciach je vôbec jeho prvým trénerskym, veď ešte pred mesiacom chytal v druhej lige Východ za Lipany.
Prečo Michalovce?
MFK Zemplín nebol jediným záujemcom o Stefanovičove služby. Mal rôzne ponuky, ale keď mu zatelefonoval jeho kamarát Ondrej Duda, ktorý sa mal stať asistentom v Michalovciach, akoby cítil, že to je to pravé orechové. „Bol som ešte aktívny hráč, ale lákalo ma skúsiť trénerstvo, venovať sa tomu, čomu rozumiem, odovzdávať svoje skúsenosti ďalej. A prečo Michalovce? Nuž, je tu parádny štadión, smelé ambície, jednoducho ideálne podmienky na napredovanie. Podotýkam, že s MFK Zemplín som sa dohodol skôr, než bol jasný príchod renomovaného trénera Vlastimila Petrželu. To, pochopiteľne, moje rozhodnutie ešte viac posunulo do pozitívnej roviny,“ priznal „Bogy“.
Osudový Petržela
Ak si myslíte, že Vlastmil Petržela nemal spomedzi súčasných hráčov a trénerov s nikým v minulosti do činenia, mýlite sa! Práve Bogdan Stefanovič mal s ním tú česť pred 15 rokmi v pražskej Sparte. „Ako mladý osemnásťročný brankár som zamieril v roku 1995 do Sparty. On tam vtedy trénoval. Samozrejme, že viedol A-mužstvo, ja som tam hrával iba za rezervu. Teraz som sa mu pripomenul a spomenul si na mňa. Schuti sme sa zasmiali na tom, aký je svet malý. Vlastimil Petržela je teda pre mňa asi osudový. Bol pri mojom štarte v rámci hráčskej kariéry a teraz pri ňom začínam aj ako tréner,“ komentoval nezvyčajnú udalosť rodák z Balkánu, ktorý má za sebou prvé hodiny spolupráce s Vlastimilom Petrželom. Aký je to tréner? „Už ako hráč som pri ňom zažil, čo je to tvrdá robota. Je prísny, ale férový. Je to však v prvom rade veľký odborník, ktorý Michalovciam určite pomôže. Má svoje metódy, ktoré všade mali úspech. Na spoluprácu s ním sa ohromne teším,“ poznamenal.
O svojich zverencoch
V Michalovciach sa momentálne venuje dvojici brankárov A-mužstva, Petrovi Pillárovi a Miroslavovi Žofčákovi. „S oboma pracujem na odstránení prípadných nedostatkov. Zakladám si na poctivej a hlavne pravidelnej práci. Nemám vo zvyku prísť dvakrát do týždňa na dve hodiny zatrénovať si. Chcem ich trénovať každý deň! Potrebujem ich vidieť, potrebujem s nimi hovoriť, pýtať sa, radiť. Skrátka, chcem ich pripraviť čo najlepšie. Obaja sú veľmi pracovití, dajú si poradiť a chcú na sebe robiť, zlepšovať sa. To je hlavné. Samozrejme, brankárske remeslo je špecifické. Gólman totiž chytá nielen rukami, ako si mnohí myslia, ale aj nohami a najviac musí používať hlavu. Práve psychika najviac ovplyvňuje výkon. Na všetkom pracujeme, aby mužstvo počas zápasu cítilo, že za chrbtom má istotu,“ konštatoval Bogdan Stefanovič.
O možnosti chytať
Bogdan má tridsaťtri rokov, čo je pre brankára takmer ideálny vek. Do Michaloviec síce prišiel ako tréner, ale... „Otázku, či som ochotný zastúpiť mojich zverencov medzi žrďami, dostávam pomerne často. Hovorím, prečo nie? Ale na druhej strane každému zdôrazňujem, že kvôli tomu som sem neprišiel. Svojich zverencov nútim, aby sa zlepšovali a nedovolili, aby som sa musel ešte obliecť do brankárskeho dresu,“ s úsmevom podotkol Bogdan, ktorý je na Slovensku už osem rokov, ale stále nemá slovenské občianstvo. Ak by teda hral, ovplyvnil by povolenú kvótu štyroch cudzincov z krajín mimo Európskej únie. Ruslan Ľubarskij je už totiž naturalizovaný Slovák, Poliaci Pyrkovci nie sú považovaní za cudzincov, ale Ukrajinci Šitov a Jevľanov i Gruzínec Gamkrelidze by spolu so Stefanovičom uzatvárali povolenú hranicu. „Nerozmýšľam nad tým, čo by bolo, ak by bolo. Som tu ako tréner. Samozrejme, mužstvu chcem pomôcť najlepšie ako viem, ak bude treba aj v bráne. Ale budem to riešiť, až keď to bude aktuálne,“ pragmaticky odvetil.
O kariére
Kariéra Bogdana Stefanoviča je zaujímavá, pestrá i úspešná. „Začínal som v rodnej Starej Pazove. Ako 18-ročný som prestúpil do Sparty Praha, potom som bol v ďalšej pražskej Sparte, ktorá sídli v druholigovom Krč. V rámci Česka som chytal aj v Chomutove a Lázňach Bohdaneč. Na Slovensku som pôsobil v Prešove, Rimavskej Sobote, Spišskej Novej Vsi, Humennom, Lipanoch a MFK Košice. Hráčsky vrchol som však zažil počas dvojročného pôsobenia v litovskom Ekranase Paneževys, kde som sa stal majstrom Litvy a v štyroch zápasoch som nastúpil aj v Pohári UEFA. Teraz som v Michalovciach, ale už hlavne ako tréner brankárov,“ zdôrazňuje.
O svetovom šampionáte
Bogdan je doma v Prešove, odkiaľ má manželku a odkiaľ dennodenne dochádza za prácou v Michalovciach. Zaujímalo nás, ako sa stavia k prebiehajúcim majstrovstvám sveta v Juhoafrickej republike. Na nich štartovalo jeho rodné Srbsko i „druhá vlasť“ Slovensko. „Palce som držal obom tímom, ale viac asi materskej krajine. Naši však nepostúpili, preto teraz fandím už len Slovensku. Srbsko sa postaralo o veľké prekvapenie výhrou nad Nemeckom, ale vybuchlo s Austráliou. Slovensko takisto nepresvedčilo remízou s Novým Zélandom, ale fantasticky zabralo proti Talianom. Pozorne sledujem aj brankárov na tomto turnaji. Veľmi ma zaujal Slovinec Handanovič, naopak, zo srbského reprezentačného gólmana Stojkoviča som trošku sklamaný. Slovenský Ján Mucha, ktorého poznám osobne, je oporou a verím, že jeho výkony budú ešte stúpať,“ dodal Bogdan Stefanovič. (juke)
