V mapovaní sezón michalovskej Dukly pokračujeme tou, ktorá bola jednou z dvoch najúspešnejších. V sezóne 2012/2013 totiž Michalovčania hrali atraktívny hokej, pri ktorom valcovali jedného súpera za druhým, čím lákali divákov na tribúnu. Tí za nimi chodili v hojnom počte aj na zápasy vonku. Práve preto sa na túto sezónu spomína doteraz, že bola herne a aj kulisou najúspešnejšou. Nakoniec to vypálilo dobre aj výsledkovo a Dukla si zahrala o víťaza druhej najvyššej súťaže.
Zmena na poste prezidenta, trénerom opäť Ihnačák
Ako sme spomínali v minulom článku, sezóna 2011/2012 bola poslednou, kedy na prezidentskej stoličke sedel Milan Mráz. Ten sa rozhodol prenechať povestnú stoličku iným. Novým prezidentom HK Dukla Michalovce sa stal Alexander Černega. Pre toho bolo pôsobenie pri michalovskom hokeji výzvou. „Dlhé roky pôsobím v Michalovciach a pravidelné navštevujem športové podujatia. V posledných rokoch som bol aj v správnej rade HK Dukla. Keď ma po minulej sezóne oslovili ľudia, čo v hokeji pôsobia a takisto aj ľudia z mestského úradu, po dôkladnej analýze som sa rozhodol vstúpiť do Dukly ako prezident klubu," skonštatoval pre náš portál Černega, ktorý stál na čele michalovského hokeja dlhých päť rokov, hoci pri svojom nástupe do funkcie hovoril iba o ročnom období.
Černegovou voľbou na post trénera bol Miroslav Ihnačák
Nové vedenie sa ihneď pustilo do hľadania lodivoda. Ján Vodila, ktorý dotiahol družstvo v predchádzajúcej sezóne do semifinále síce bol medzi kandidátmi, no nakoniec vedenie siahlo po Miroslavovi Ihnačákovi, ktorý začal na poste trénera v Michalovciach aj predchádzajúcu sezónu. Manažérom tímu ostal Peter Tirpák, asistentom hlavného trénera Peter Mihaľo. „Nechceli sme robiť veľa zmien, preto títo dvaja ostali na svojich postoch. Medzi kandidátmi na trénerskú stoličku bol aj pán Vodila, no boli tam aj iní. Prvou voľbou pre nás ale bol pán Ihnačák,“ dodal k voľbe trénera Alexander Černega. Trénerská stolička v Dukle bola za predchádzajúceho prezidenta poriadne horúca. Černega ale sľúbil, že Ihnačák ostane celú sezónu, a tak sa aj stalo.
Skúsenosti do zadných radov priniesol Slavomír Vorobeľ
Iba ôsmi hráči z minulej sezóny
Výrazné zmeny zaznamenal káder „vojakov“. Z lanskej sezóny ostali iba ôsmi hráči (brankár Tomáš Petro, obrancovia Maroš Žemba, Ľubomír Chovan, Ján Šeliga a útočníci Richard Šechný, Miloš Palovčík, Ľuboš Fajčák či Martin Drotár). Odišli hráči, ktorí tvorili kostru tímu v predchádzajúcich sezónach. Či už to bol obranca Ivan Boržík, alebo ďalší beci Radovan Petruňa s Ladislavom Muchom, miláčik publika Juraj Minčák, či ďalší útočníci ako Milan Mach, Martin Opatovský (ten sa v priebehu sezóny vrátil), Branislav Štefan, ako aj Rastislav Gašpar a Martin Slovák, ktorí patrili medzi lídrov v play-off. Na druhej strane, káder vystužila poriadna skúsenosť v podobe Slavomíra Vorobeľa či Jozefa Hrubého a mladícka dravosť v podobe Ivana Zorvana, Jakuba Lineta či Antona Čavrka, Dominika Šimčáka či Petra Čížeka. Potešiteľné je, že popri nich boli do tímu zapracovaní aj domáci mladíci Ľuboš Fajčák, Tomáš Banovský, Patrik Gavura, Ladislav Halapy a Martin Wojtovič.
Miroslav Ihnačák bol prvým trénerom, ktorý Duklu viedol počas celej sezóny
Doma drvili súperov
Michalovčania začali sezónu excelentne. Aj keď po výrazných zmenách v kádri bol cieľom „iba“ postup do play-off, „vojaci“ túto latka výsledkami, ale hlavne výkonmi výrazne prekročili. Oku lahodiacou hrou lákali diváka na tribúnu a hlavne na domácom ľade bili jedného súpera za druhým. Doma síce prehrali v prvom kole 3:4 po samostatných nájazdoch s Topoľčanmi, no následne zaknihovali osemzápasovú víťaznú sériu, ktorá ich vyšvihla na prvé miesto.
Aj v ďalších kolách sa im darilo zbierať body, a tak nečudo, že sa prakticky celý čas držali v prvej trojke, čo bolo vysoko nad stanovený plán. Okolo kapitána Richarda Šechného sa vytvorilo „hladné“ mužstvo, ktoré postupom času zistilo, že má aj na najlepších. V novom roku, už bez výraznej opory Jaroslava Kmiťa, ktorý odišiel do Rumunska, sa Michalovčania ukázali ako družstvo dvoch tvári. Na domácom ľade súperov valcovali, no vonku už do konca základnej časti nevyhrali. Aj napriek tomu skončili hráči Dukly po základnej časti na treťom mieste, čo bol najlepší výsledok od návratu do prvej ligy.
Diváci zapĺňali štadión v hojnom počte
Zabrali v hodine dvanástej
Tretie miesto znamenalo to, že Dukla začínala vyraďovaciu časť po prvýkrát doma. Jej súperom bol po základnej časti šiesty Liptovský Mikuláš, s ktorým sa jej hráči stretli aj minulý rok a vyradili ho v tejto fáze ligy 3:2 na zápasy. Aj druhá séria medzi týmito súpermi bola vzácne vyrovnaná. Michalovčania padli hneď v prvom zápase. Liptáci totiž zvíťazili 6:5 po predĺžení a domáca neporaziteľnosť „vojakov“ v roku 2013 tak bola zlomená v najhorší možný moment. Aj v druhom štvrťfinálovom dueli sa predlžovalo, tentoraz došiel zápas až do nájazdov, v ktorých boli úspešnejší domáci a tí tak vyrovnali sériu na 1:1.
Dávid Okoličány sa výraznou mierou pričinil o postup Dukly cez Liptovský Mikuláš
Rozhodnúť sa teda mohlo na Liptove. Keď chceli Michalovčania zopakovať lanský rok a opäť Liptákov vyradiť, museli u nich minimálne raz uspieť. Lenže, od začiatku roka 2013 sa im na ľade súperov nedarilo, keď nezvíťazili ani raz. Tretí zápas prehrali 0:1 a na štvrtý nastupovali s nožom na krku. Buď konečne vyhrajú vonku, alebo môžu sezónu zabaliť. Nakoniec po výbornom výkone podporenom skvelým iba osemnásťročným Dávidom Okoličánym zvíťazili 4:1 a vynútili si tak rozhodujúci domáci zápas. V ňom zvíťazili pred do posledného miesta natrieskaným štadiónom 3:2 a po roku znova na úkor Liptákov postúpili do play-off.
Dôležité domáce prostredie
Okrem Michalovčanov do semifinále postúpil aj Bardejov, Prešov a prekvapujúco aj Detva, ktorá vyradila víťaza základnej časti Senicu. Aj preto boli karty na postup do finále rozdané inak, ako sa očakávalo. Súperom Michalovčanov v boji o finále bol nakoniec Prešov. V štyroch súbojoch základnej časti medzi týmito dvoma družstvami sa až trikrát zrodilo domáce víťazstvo a domáce prostredie hralo dôležitú rolu aj v semifinálovej sérii. Michalovčania totiž zvládli prvé dva domáce duely na výbornú a po výhrach 4:2 a 4:3 išli na Šariš premieňať finálový mečbal.
V poradí treťom zápase im to ešte nevyšlo. „Ihnačákovci“ sa síce ujali zásluhou Fajčáka vedenia, no odvtedy herne ťahali za kratší koniec. „Šarišania“ nakoniec zvíťazili hladko a zaslúžene 4:1. Čo však bolo horšie, vášne z ľadu sa preniesli aj do hľadiska. V tretej tretine musel byť zápas dokonca na niekoľko minút prerušený, keďže od prešovského fanklubu do toho michalovského letela dymovnica! Druhý postupový mečbal si už Michalovčania nenechali ujsť. V úvode druhej tretiny viedli 3:0 a zdalo sa, že sú nasmerovaní do finále. Prešovčania ale zdvihli hlavy, keď v tretej tretine vyrovnali na 3:3. Sedem minút pred koncom však rozhodol o postupe Dukly Dominik Šimčák.
Dominik Šimčák rozhoduje o postupe Dukly do finále
Finále s horkou príchuťou
Po prvýkrát od roku 1986 michalovskí hokejisti postúpili do finále prvej ligy. Tentoraz sa ale na povestný víťazný piedestál nepostavili. Ich finálový súper Bardejov položil základy obhajoby titulu už doma. Najskôr hanebne zdolal Duklu 10:0 a potom už tesnejšie 5:2, keď o svojom víťazstve jeho hráči rozhodli troma gólmi v tretej tretine. Séria sa za stavu 0:2 presúvala do Michaloviec, kde im chceli „vojaci“ vrátiť požičané. Michalovčania síce hrýzli, no nakoniec sa netešili ani z jednej výhry. Rozhodli o tom posledné sekundy oboch zápasov hraných pri Laborci. V treťom dueli zvíťazili hostia 4:2, hoci ešte šestnásť sekúnd pred koncom bolo 2:2, no a vo štvrtom vyhrali 6:5 po predĺžení, keď o ich výhre rozhodol štyridsať sekúnd pred koncom extra času Ondrej Gmitter. Dodajme len, že Bardejovčanom sa podarilo vyrovnať na 5:5 dvanásť sekúnd pred koncom riadneho hracieho času...
Michalovskí priaznivci dali jasne najavo, čo si myslia o striedavých štartoch hráčov
Finálová séria prilákala do hľadiska obrovský počet divákov. Tí počas celého play-off stáli za mužstvom a v Michalovciach takáto hokejová eufória nebola veľmi dlho. Diváci nenavštevovali iba domáce zápasy, ale išli za tímom aj vonku. Vo finálovej sérii cítili Michalovčania obrovskú krivdu aj v tom, že Bardejovčania ťažili zo zisku extraligových hráčov v rámci vtedy povoleného striedavého štartu. Paradoxom bolo, že vo finálovej sérii za nich hrala aj dvojica Andrej Novotný a Tomáš Petruška. Tí prišli do tímu víťaza prvej ligy z Martina, ktorý bol paradoxne súperom Bardejovčanov v následnej baráži o Extraligu. V nej sa už predstavili v drese Martina a hrali tak proti tímu, s ktorým sa iba pred niekoľkými dňami tešili zo zisku prvenstva v prvej lige... Všetko však bolo v rámci súťažného poriadku SZĽH a Bardejovčania tak využili iba platnú legislatívu. Michalovčania podobnú možnosť využiť nechceli. „My sme sa najskôr touto myšlienkou aj zaoberali, keď boli v hre viaceré kluby, no po dohode vo vedení sme sa rozhodli, že túto možnosť nevyužijeme. Chceli sme proste, aby si hráči, ktorí si vybojovali play-off, túto súťaž aj zahrali a nechceli sme nejaké zásahy do kabíny,“ odpovedal vtedy na našu priamu otázku športový riaditeľ HK Dukla Peter Tirpák.
Aj keď Michalovčania na víťazný piedestál nedosiahli, sezónu 2012/2013 mohli hodnotiť ako veľmi úspešnú. Po turbulentnom lete, kedy prišli zmeny tak vo vedení, ako v realizačnom tíme, či hráčskom kádri sa dostali až do finále. V ňom neuspeli ani raz, no na druhej strane, pohľad na tribúny bol fantastický. V ani jednej z predošlých sezón a ani sezón po tejto takáto divácka eufória nebola. Strieborná sezóna teda priniesla obrovské množstvo pozitív, ale aj poučení do budúcnosti. O nich si ale povieme až nabudúce...
Strieborní hokejisti u primátora Michaloviec
Káder HK Dukla v sezóne 2012/2013
Brankári: Tomáš Petro, Roman Kurali, Dávid Okoličány.
Obrancovia: Jozef Hrubý, Maroš Žemba, Slavomír Vorobel, Ondrej Briják, Štefan Rusnák, Ján Šeliga, Ľubomír Chovan, Tomáš Tkáč, Patrik Gavura, Ladislav Halapy, Patrik Vojtaššák.
Útočníci: Richard Šechný, Martin Drotár, Ľuboš Fajčák, Miloš Palovčík, Martin Opatovský, Filip Macejka, Patrik Gergeľ, Martin Wojtovič, Peter Cmorej, Ivan Zorvan, Anton Čavrk, Tomáš Banovský, Dominik Šimčák, Peter Čížek, Jaroslav Kmiť, Jakub Linet.
Peter Brendza
