Po ôsmykrát, z toho po piatykrát v rade, siahli počas minulého víkendu hádzanárky Iuventy Michalovce na Slovenský pohár. Michalovčanky na záverečnom finálovom turnaji v Trenčíne nenašli premožiteľa. Najskôr v semifinále zvíťazili nad svojim najväčším slovenský rivalom HK Slovan Duslo Šaľa 28:20 a potom vo finále nad Prešovom 33:25. Zjednodušene by sa teda dalo povedať, že ôsmy primát v Slovenskom pohári získali po dvoch osemgólových výhrach.
Víťazstvo v tréningovom tempe
Michalovčanky cestovali na finálový turnaj do Trenčína s cieľom vyhrať najstaršiu ženskú klubovú trofej po piatykrát v rade. To sa im nakoniec aj podarilo, keď v pohodovom tréningovom tempe zvládli obe prekážky. Tou ťažšou zrejme bola semifinálová, keď im v ceste stála na jeseň relatívne dobre rozbehnutá Šaľa. Najväčší rival Michalovčaniek však veľa odporu nekládol a zverenky trénera Františka Urbana o svojej výhre a postupe do finále rozhodli už v prvom polčase. Totožný bol aj finálový duel. V ňom Zemplínčanky nastúpili proti Prešovu, ktorý sa takto ďaleko dostal premiérovo. Nakoniec boli po výsledku 33:25 spokojní obaja. Prešov s historickým finále a Michalovčanky s historicky zápisom, keďže päťkrát v rade ešte Slovenský pohár nikto nezískal. „Naše vystúpenie v Trenčíne hodnotím pozitívne. Úspešný rok sme ukončili ziskom pohára, ktorý je pre nás prvým v tejto sezóne. Pre mňa osobne bol na vyššej úrovni semifinálový zápas so Šaľou. Hlavne prvý polčas v ňom sme zvládli veľmi dobre. Spokojný som bol aj s prvým polčasom finálového duelu. Druhý polčas sa už iba dohrával. Aj keď bolo o víťazovi rozhodnuté, veľa situácii bolo vyhrotených a preto sme museli pozerať aj na prípadné zranenia,“ vrátil sa k účinkovaniu na záverečnom turnaji Slovenského pohára tréner Iuventy Michalovce František Urban.
Po roku opäť na „neutrálnej“ pôde
Čiernou škvrnou záverečného turnaja Slovenského pohára bol malý divácky záujem. Môže za to fakt, že po roku sa zopakovala situácia s tým, že ani jeden tím zo štvorice kvalifikovaných nebol domácim. Minulý rok sa tak stalo v Šali, teraz v Trenčíne, ktorý vyradila vo štvrťfinále práve michalovská Iuventa. Divák sa nemal s kým stotožniť, a tak návštevu turnaja vynechal. Na tribúnach sme tak mohli vidieť prevažne rodinných príslušníkov... „Keď sa na to pozrieme z toho pohľadu, že Slovenský zväz hádzanej chce pritiahnuť finálový turnaj na miesta, ktoré majú tradíciu a kde sa začína hádzaná opäť prebúdzať, tak je to v poriadku. Fakt je však ten, že ľudí v hľadisku bolo strašne málo. Hádzaná sa hrá pre diváka a ten v Trenčíne chýbal, čo je určite na škodu veci,“ skonštatoval na margo malého diváckeho záujmu tréner Iuventy František Urban.
Na česko-slovenskej scéne počas roka iba s dvoma prehrami
Hádzanárky Iuventy Michalovce tak zakončili úspešný rok 2016 ziskom tretieho pohára. V apríli sa tešili z primátu v česko-slovenskej súťaži WHIL, no a v máji zase z deviateho slovenského titulu. Premožiteľa našli iba v dvoch zápasoch. V lige prehrali v Prahe so Slaviou, no a za kratší koniec ťahali aj v druhom finálovom zápase so Šaľou. Na jeseň v lige nestratili ani jeden bod a majú tak nábeh na štvrtý "whilkový" titul v rade. „Čo sa týka celého roka, s ním môžeme byť spokojní. Prehrali sme iba dvakrát, čo nie je najhoršia bilancia. Relatívne dobre nám vyšla aj jeseň. Možno náš výkon v zápase s Mostom mohol byť lepší, na druhej strane ma tešia výhry v Porube, či v Prahe proti Slavii. Práve tieto výhry si z jesene teším najviac, pretože v jarnom účtovaní môžu mať pre nás obrovskú výhodu a tieto získané body môžu rozhodovať,“ podotkol lodivod Iuventy.
Prioritou WHIL a zisk jubilejného titulu
Urban bol určite spokojnejší s domácou scénou, ako s výsledkami v pohárovej Európe. V nej Iuventa opäť výraznejšie slovo nepovedala. Zvíťazila iba v dvoch dueloch druhého kola Pohára EHF nad finančnými problémami zdecimovaným rumunským Ploješťom. Vo zvyšných štyroch zápasoch už jej hráčky ťahali za kratší koniec. Po štvrtom mieste na kvalifikačnom turnaji o Ligu majstrov v slovinskej Ľublane prišli dve prehry s maďarským Fehérvárom v treťom kole Pohára EHF, ktoré znamenali stopku v pohárovej Európe, ako aj to, že na väčší „európsky“ úspech si budú musieť v Michalovciach počkať minimálne do ďalšieho roka. „Turnaj o Ligu majstrov bol obrovskou skúsenosťou pre nás všetkých, teda pre mňa osobne, ako aj pre hráčky. V eliminačnom semifinálovom súboji sme prehrali s domácim RK Krim, ktorý následne v jeseni vyhral aj svoju základnú skupinu Ligy majstrov, kde boli jeho súpermi Savehof, Larvik či Esbjerg. Pre väčšinu dievčat to bol prvý takýto turnaj. S takýmito tímami sa stretávali aj v príprave, no vždy to je iba príprava, nejde oveľa. Čo sa týka Pohára EHF, v ňom sme vyradili zdecimovaný Ploješť, no na Fehérvár sme nemali. Rozhodovali skúsenosti a tie boli na strane Maďariek. Myslím si, že v tomto dvojzápase sme nesklamali. Pohoreli sme na nepremenených šanciach. Keby sme svoje šance doma premenili, zápas možno skončí remízou. Vo Fehérvári som bol spokojný hlavne s tým, že dievčatá to za desaťgólového manka nezabalili a ešte zabojovali o priaznivejší výsledok,“ podotkol František Urban.
Michalovský lodivod si je vedomý, že kvalifikácia o Ligu majstrov bola pre jeho zverenky vysokou métou, no skúsiť by to chcel aj v budúcnosti. „Z môjho hľadiska určite. Či sa tak stane, to už záleží od vedenia klubu a stanovenia si cieľov pre nastávajúcu sezónu. Takto ďaleko ešte nepozeráme. Pre mňa je teraz priorita jar a obhajoba triple, čiže zisk pohára WHIL a jubilejný desiaty majstrovský titul,“ dodal na záver František Urban.
Peter Brendza
