Michalovská hádzaná v minulosti mala a má aj teraz na Slovensku veľmi dobré meno. Zatiaľ, čo v súčasnosti jej ho robia robia ženy Iuventy, v minulosti bola ženská hádzaná v ústraní tej mužskej. Michalovskí muži boli totiž dlhé roky jediným tímom, ktorý hral najvyššiu československú súťaž. Doba sa však zmenila a v súčasnosti michalovská mužská hádzaná neexistuje. To však nebránilo tým, ktorí na ňu spomínajú iba v dobrom, aby si nespomenuli na šesťdesiat rokov, ktoré michalovská mužská hádzaná oslávila v roku 2016. Vznikla kniha 60 rokov michalovskej mužskej hádzanej. Jej krst sa odohral minulú sobotu v Zlatom Býku a potom, čo uzrela svetlo sveta sme sa na chvíľu porozprávali s jej autorom Radoslavom Harbuľákom.
Krstu knihy sa zúčastnilo vyše sto hostí
Pán Harbuľák, kniha 60 rokov michalovskej mužskej hádzanej je vašou spisovateľskou prvotinou. Ako sa vám na nej pracovalo?
„Kniha sa mi písala výborne. Už v príhovore pred hráčmi som spomínal, že od malička som vyrastal na hádzanárskom ihrisku. Je to úcta k mužskej hádzanej, ako aj úcta k mojej rodine a tým ľudom, ktorí v michalovskej mužskej hádzanej pôsobili. O to lepšie sa mi kniha písala. Nevnášal som do nej nejaké moje pocity. Je to faktografická kniha, čiže išlo hlavne o zbieranie faktov.“
Skúste nám v skratke priblížiť, o čom kniha 60 rokov michalovskej mužskej hádzanej je?
„Je o tom, čo hovorí názov, čiže o šesťdesiatich rokoch michalovskej mužskej hádzanej. Sú tam všetky mužské výsledky za spomenuté roky od prvého družstva, ktoré hralo krajskú súťaž, až po winLand Michalovce, ktorý zakončil svoje účinkovanie bronzovou medailou. Sú tam všetci tréneri, funkcionári, hráči, ktorí v mužskej hádzanej pôsobili. Samostatná kapitola je venovaná aj mládežníckej hádzanej a jej úspechom. V ďalšej kapitole sú mená všetkých funkcionárov, ktorí pri hádzanej pôsobili. Samostatnou prílohou sú fotografie v závere knihy.“
Ako dlho ste na knihe pracovali?
„Čo sa týka písania, bol to asi rok. Čo sa týka zberu materiálov, to bolo od malička. Robil som si kroniku, z ktorej som takisto čerpal informácie do knihy.“
Čo bolo pri písaní knihy pre vás najťažšie?
„Paradoxne, tie najstaršie ročníky sa mi zháňali najľahšie. Jednak tým, že máme rodinné albumy a takisto aj tým, že veľa hráčov z tej doby mi poskytlo materiály. Ďalšie som zháňal v knižniciach, či v starších novinách. Najhoršie sa mi zháňali deväťdesiate roky. V tejto dobe sa nezanechali skoro žiadne materiály. Napríklad, mal som zápisy zo zápasov zo sedemdesiatych rokov, no tie z deväťdesiatych som nemal. Práve toto obdobie bolo najhoršie a preto je toto obdobie v knihe zachytené fotografiami najmenej.“
Na krste knihy sa zúčastnilo vyše sto hostí. O koho išlo?
„Pozvaní na toto stretnutie boli všetci tí, ktorí mali niečo spoločné s mužskou hádzanou. Samozrejme, ide o všetkých žijúcich hráčov, trénerov, funkcionárov.“
Ktoré roky michalovskej mužskej hádzanej boli najúspešnejšie?
„Každé obdobie malo niečo svoje. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa hrala prvá československá liga. Je historicky dané, že práve tieto roky boli najúspešnejšie. Čo sa týka novodobej histórie, úspechom určite bolo aj pôsobenie winLandu, ktorý dosiahol historickú bronzovú medailu. Ide však o medailu v slovenskej konkurencii, nie československej. Každá kapitola mužskej hádzanej teda má svoje úspechy a teraz je ťažké hodnotiť, ktoré roky boli najúspešnejšie. Ja osobne by som sa však skôr priklonil k tým šesťdesiatym a sedemdesiatym rokom.“
Na krst knihy ste si vybrali pomôcku, ktorá je pre všetkých hádzanárov známa. Krstilo sa „čirisom“. Prečo práve nim?
„Dlho som rozmýšľal, čím knihu spolu s krstným otcom pánom Mikitom, pokrstíme. Nakoniec mi napadlo práve hádzanárske lepidlo, ktoré patrilo k našim každodenným životom. Naše mamy, manželky, či tety, ktoré sa starali o pranie dresov, mali obrovskú radosť z toho, že „čiris“ používame. Nedá sa to totiž vôbec vyprať.“
Peter Brendza
