Michalovská Chemkostav aréna bola v poslednej dobe strašiakom pre všetky slovenské a české tímy. Hádzanárky Iuventy v nej totiž dlho držali svoju neporaziteľnosť. Naposledy padli ešte 3. decembra 2011, kedy v šlágri 12. kola WHIL podľahli neskoršiemu interligovému víťazovi HC Britterm Veselí nad Moravou hladko 23:33. Odvtedy pretieklo Laborcom veľmi veľa vody. Michalovčanky držali vo svojej aréne v rámci slovenských a českých tímov dlhočiznú neporaziteľnosť, ktorá trvala 70 zápasov.
Až prišiel 15. máj 2016 a druhý finálový zápas národného play-off proti Šali. Svojmu najväčšiemu slovenskému rivalovi podľahli „žlto-modré“ 23:26, čím „chemičky“ vyrovnali finálovú sériu na 1:1. Táto prehra síce nebola až taká veľká, ako vtedy od Veselí, no bolela možno aj viac. Ukázala totiž, že s dominanciou obhajcu titulu to nie je až také, ako si niektorí mysleli. Michalovčanky síce ostali vo finálovej sérii favoritkami, no pred dvoma zápasmi v Šali sa musia mať na pozore. Druhý finálový duel totiž ukázal, že ich k završeniu obhajoby triple čaká ešte veľmi ťažký boj.
Patrícia Wollingerová druhý finálový zápas kvoli prísnej červenej karte nedohrala
Jedna veľká katastrofa
Po sobotňajšej výhre 30:25 každý čakal, že Iuventa bude triumfovať aj v nedeľňajšom stretnutí. Zo začiatku to ešte ako tak išlo, no po prísnom vylúčení skúsenej Patrície Wollingerovej sa hra obhajcu prvenstva začala pomaly zosypávať ako domček z karát. Favoritovi zlyhal hlavne spojkový rad, odkiaľ neprichádzali zvyčajné góly. Keď sa k tomu pridali aj zahodené šance z ďalších postov a slabší deň brankárok, obrovské prekvapenie bolo na svete. „Druhý finálový zápas bola z našej strany jedna veľká katastrofa,“ trefne zhodnotila nedeľňajší duel kridelnička Iuventy Mária Holešová. Tá následne uviedla aj dôvody prehry. „V prvom rade sme nepremenili strašne veľa šancí. Okrem brankárky sme nastrelili aj veľa tyčiek. Nehrali sme však dobre ani v obrane, ktorá nám nefungovala podľa predstáv. Vôbec sme nedodržali taktické pokyny a inak ako prehrou to ani skončiť nemohlo. Šaľa vyhrala zaslúžene,“ pokračovala Mária Holešová.
Asi veľmi chceli
Sklamanie bolo cítiť aj z ďalšej slovenskej reprezentantky v službách Iuventy Veroniky Habánkovej. „Sme veľmi nespokojné. Mohlo to byť pre nás 2:0 na zápasy a do Šale by sme išli v inej pohode, ako pôjdeme teraz. Vyhovárať sa však nemôžeme na nikoho, prehrali sme si to iba samé,“ podotkla Veronika Habánková, ktorá v sobotu zaknihovala šesť presných zásahov, no v nedeľu iba jeden. „Hrali sme veľmi „zbrklo“ v útoku, kde sme trávili málo času. Príde mi to tak, že sme strašne chceli. Napríklad ja som opäť chcela predviesť sobotňajší výkon, no mala som streľbu sedem – jedna,“ sypala si popol na hlavu odchovankyňa trenčianskej hádzanej. Aj podľa nej prišiel dôležitý moment pri vylúčení Patrície Wollingerovej. „Netvrdím, že to bol zlomový moment zápasu, ale Paťa je naším lídrom, tvorcom hry. Určite nám chýbala.“
Zmeniť prístup a premieňať šance
Čo zmeniť do víkendového dvojzápasu v Šali? „Určite prístup a koncentráciu. Aj keď to pre nás bude ťažšie ako tu, určite máme na to, aby sme tam vyhrali. Musíme lepšie brániť a hlavne premieňať šance,“ uviedla Veronika Habánková recept na zdolanie „chemičok“. K tomu niečo pridala aj Mária Holešová. „Zmeniť musíme predovšetkým prístup k zápasu. Náš prístup z druhého finálového súboja totiž bola katastrofa. Keď v Šali nastúpime koncentrovane a hlavne sa budeme sústrediť na premieňanie šancí, verím, že tam uspejeme.“
Prosby Michala Lukačína boli vypočuté. Karin Bujnochová sa chytila a so siedmimi gólmi bola v nedeľu najlepšou strelkyňou zápasu
Dosiahli to, v čo ani nedúfali. Do Michaloviec sa už vracať nechcú
Smútok na jednej strane a obrovská radosť na druhej. Šalianky, ktoré v jarnej časti poriadne ožili, potvrdili dobrú formu aj na Zemplíne. Síce prichádzali k favoritovi na dvojzápas s malou dušičkou, no odišli s tým, s čím niektoré hráčky z mladého družstva zrejme ani nerátali. S víťazstvom. „Máme obrovskú radosť. My sme už jeden cieľ dokázali naplniť tým, že sme v semifinále zdolali Partizánske v sérii hladko 3:0. Do Michaloviec sme prišli s tým, že nemáme, čo stratiť. V čo sme tajne dúfali, to sa nám aj podarilo. Myslím si však, že sme vyhrali zaslúžene,“ zdôraznila na úvod svojho hodnotenia ich kanonierka Lívia Klučková, ktorá sa v nedávno skončenej československej súťaži WHIL stala najlepšou strelkyňou.
Svoju streleckú formu potvrdila aj v Michalovciach. V prvom stretnutí zaznamenala desať presných zásahov, v tom druhom sa uspokojila s polovicou zo sobotňajšieho nástrelu. „Šancu na úspech sme mali aj v sobotu. Do 45. minúty to bol vyrovnaný zápas. Potom ale rozhodli naše malé chybičky, či to už boli nepremenené šance, alebo nejaká „zbrklá“ chyba. V nedeľu sme tieto chyby nezopakovali. Viac ich urobili súperky a preto sme vyhrali. Vyhrať v Michalovciach je fantastické. Teraz nás čakajú dva domáce zápasy a urobíme všetko preto, aby sme sa do Michaloviec už nevracali,“ presvedčivo poznamenala Lívia Klučková.
Rozhodla väčšia túžba po víťazstve
Zatiaľ, čo „chemičky“ v sobotu gólovo ťahala predovšetkým práve Klučková, v nedeľu si honor najlepšia strelkyňa zápasu vystrieľala spojka Karin Bujnochová. Tá zaznamenala sedem presných zásahov, z toho päť v druhom polčase. Jej chvíle prišli vtedy, keď sa zdalo, že Iuventa zlomí zápas na svoju stranu. Keď v 45. minúte vyrovnala Júlia Kučerová na 19:19, na koni boli práve domáce. Bujnochová ale bola proti a troma gólmi v rade privrátila Duslu trojgólové vedenie. To už jeho hráčky z rúk nepustili. „Sme veľmi radi za toto víťazstvo. Myslím si, že rozhodla hlavne naša kolektívna hra a väčšia túžba po víťazstve. Išli sme za svojím cieľom, ktorý sa nám nakoniec podarilo naplniť,“ podotkla členka širšieho kádra slovenskej reprezentácie.
Kedy začala veriť vo víťazstvo? „Asi dve minúty pred koncom, kedy sme viedli o štyri góly. Vtedy to už bol neotočiteľný stav. Samozrejme, vo víťazstvo sme verili a dúfali od začiatku. Michalovce sú ale veľmi ťažkým súperom a doma sú silné,“ konštatovala Karin Bujnochová. Tá následne uviedla aj rozdiely medzi sobotňajším a nedeľňajším zápasom. „V sobotu sme asi mali veľký rešpekt zo súpera. V druhom zápase sme už fakt nemali, čo stratiť a myslím si, že sme viac dodržali taktické pokyny. Samozrejme, mali sme aj šťastie, ktoré nám chýbalo v sobotu.“
V Šali bude zrejme horúco
Finálová séria tak nečakane naberá na dramatickosti. Vidno to bolo aj na nedeľňajšej tlačovej konferencii. Najskôr si zabŕdol tréner HK Slovan Duslo Michal Lukačín, ktorý zrejme reagoval na sobotňajšie slová michalovského trénera Františka Urbana. Ten hovoril, že družstvo ide za jasným cieľom a tým je vyhrať v sérii 3:0. „V sobotu sme hrali dobrý zápas s Iuventou do 45. minúty, dnes sa to zopakovalo s tým rozdielom, že sme to dotiahli až do konca a zaslúžene sme zvíťazili. Vychádzalo nám všetko, čo sme si povedali. Dievčatá ukázali veľké oduševnenie, hrali so srdcom a išli za svojím cieľom, nič ich nezlomilo. Mali sme kvalitnú obranu, za ktorou sa nám rozchytala brankárka, čo sme potrebovali, lebo v sobotu to tam trochu škrípalo. V nedeľu sme boli lepší. Stav série je 1:1, takže ako tu bolo niekým avizované 3:0 už nebude."
Domáci tréner oponoval hlavne zahodenými šancami a ešte niečím iným... „Keď je jednému družstvu tolerované za dva dni niečo neskutočné, tak sa hrá veľmi ťažko.“ Urban zrejme narážal na výkony arbitrov, ktorí povedzme si pravdu, neboli ozdobou finálových duelov. „Arogancia a nadutosť nie sú cnosti. Uznať kvality súpera, keď zahrá dobrý zápas a je lepší, to je veľkosť človeka,“ kontroval Lukačín a následne demonštratívne odišiel z tlačovej konferencie. Zdá sa tak, že v Šali vo víkendovom dvojzápase ešte môže byť poriadne horúco. A to neberieme do úvahy fakt, že meteorológovia na koniec týždňa predpovedajú vyššie teploty...
Peter Brendza
