Ani po druhýkrát sa mu na lavičke Iuventy nepodarilo dokončiť sezónu a bol predčasne odvolaný. Prvý koniec trénera Borysa Petrovského sa odohral v sezóne 2009/2010, druhý v práve rozbehnutej, kedy ho vedenie klubu po trinástich kolách aj napriek tomu, že družstvo bolo na prvom mieste tabuľky a v lige zatiaľ neokúsilo prehru, odvolalo z funkcie. O účinkovaní v metropole Zemplína, ale aj o jeho druhom konci na lavičke, sme sa na krátko s rodákom z Užhorodu porozprávali.
Pán tréner, na lavičke Iuventy ste vydržali iba čosi viac ako sedem mesiacov. Aká bola vaša bezprostredná reakcia na rozhodnutie vedenia klubu?
„Moja reakcia bola prekvapujúca. Je obrovskou škodou, že mi nedali dokončiť to, čo som tu v lete začal. Myslím si, že analýzu a takéto skladanie účtov je potrebné robiť až po skončení sezóny. Jasné, že sa u nás vyskytli aj problémy. Tie boli herné, ako aj komunikačné, keďže mi slovenský jazyk ešte robí problémy. Myslím si však, že som v tomto smere spravil pokroky, čo mi potvrdili aj dievčatá. Moje odvolanie je však rozhodnutím vedenia klubu a to rešpektujem.“
Družstvo síce odovzdávate na prvom mieste, no povedzme si pravdu, výkony neboli adekvátne slovenského majstra. Bol herný prejav to, čo vám vedenie vyčítalo?
„Áno, boli to výkony tímu, ktoré neboli dobré. Samotné predstavenstvo, vy média, či diváci určite videli, že to nebolo ono. Hrali sme zle, no výsledky boli. Po trinástich kolách sme na prvom mieste tabuľky a v lige sme ešte neprehrali. Neviem, či by bola situácia lepšia, keby sme hrali výborne, ale mali by sme menej bodov. Počas jesennej časti sme mali problémy so zraneniami, teraz sa družstvo pomaly dáva dokopy a na play-off to už bude iný tím. Na to všetko bola potrebná trpezlivosť, tú ale vedenie klubu nemalo. Chápem však ich námietky, pretože výkony neboli dobré a zhoršovalo sa to.“
Na lavičke vás strieda František Urban, váš doterajší asistent a najbližší spolupracovník. Čo by ste mu chceli zaželať?
„Aby sa mu darilo. Je to mladý perspektívny tréner, ktorý s hádzanou žije. Sám som si ho vybral do svojho realizačného tímu, pretože som vedel, že ide o šikovného mladého chlapca, ktorý sa chce učiť. Určite potrebuje podporu vedenia klubu, hráčok, či divákov, aby túto náročnú úlohu zvládol a družstvo nakopol k lepším výsledkom. Či sa mu to podarí, to teraz ešte povedať neviem, no ja verím, že sa tak stať môže a František Urban bude úspešný.“
V Michalovciach končíte už po druhýkrát. Keby ste mali porovnať váš koniec v sezóne 2009/2010 a teraz. V čom to bolo rovnaké a v čom odlišné?
„Vtedy bola moja práca ťažšia z toho pohľadu, že sa v družstve vyskytla nezvyčajná maródka a hráčky nebolo odkiaľ nahradiť. Súčasná situácia je lepšia, pretože aj teraz síce boli viaceré dievčatá zranené, no mohli sme siahnuť aj do mládeže. Podstatný rozdiel bol v tom, že vtedy bol herný proces v poriadku, no neboli výsledky, teraz to bolo úplne inak. Výsledky boli, no vyčítal sa mi herný prejav družstva, ktorý ako som už povedal, nebol dobrý.“
Čo vám dalo zhruba sedemmesačné pôsobenie v Iuvente?
„Dalo mi to veľa. Som veľmi rád, že si ma vedenie klubu v lete vybralo a mohol som tak pracovať v týchto podmienkach. Čo sa týka kádra, ten je poskladaný výborne, či už z hľadiska postov, alebo veku, keď viaceré dievčatá čaká ešte vrchol kariéry. Je tu navyše výborná partia, dievčatá ale musia hrať so srdcom. Iuventa Michalovce je výborne zabezpečený klub, no treba povedať, že práca je tu náročná, keďže sa ihneď potrebujete prezentovať výsledkami. Aj napriek skorému koncu však budem na toto pôsobenie spomínať v dobrom.“
Naša poznámka
Niečo sa udiať muselo
Aj keď je Iuventa Michalovce v ligovej tabuľke na prvom mieste a v tejto sezóne ešte neokúsila trpkosť prehry, jej tréner Borys Petrovskyj končí. Nie kvôli tomu, že by bola nespokojnosť s výsledkami, ale s tým, že herný proces nebol podľa predstáv. Stará športová pravda hovorí, že z prvého miesta sa tréner neodvoláva, no kto videl zápasy v Prešove, v Zlíne, no najmä doma s Partizánskym, musí dať za pravdu argumentom, že niečo robiť vedenie klubu muselo. Takto to ďalej ísť nemohlo! Remíza v Písku už bola iba povestnou poslednou kvapkou konca rodáka z Užhorodu na lavičke Iuventy. Povedzme si pravdu, ten nenadviazal na prácu svojho predchodcu a družstvo výkonmi išlo dole. Je potrebné ho nakopnúť, pretože potenciál v hráčkach je. Petrovskyj mu už nemal čo dať, a tak prišla logická výmena, hoci aj z prvého miesta tabuľky. Logicky vyznela aj voľba vedenia klubu na Františka Urbana. Ten systematickou robotou zanechal v mládeži obrovskú brázdu a zaslúži si šancu. Či ju aj využije, to ešte povedať nemôžeme, no na druhej strane to nezávisí len od neho. Zobudiť sa totiž musia aj jeho zverenky, ktoré vo svojich výkonoch v tejto sezóne výrazne zaostávajú za očakávaním. A hlavne v tom je momentálne najväčší problém sedemnásobného slovenského majstra, či už na jeho trénerskej stoličke bude sedieť ktokoľvek.
Peter Brendza
