Čo týždeň vzal alebo dal. Takýto názov nesie naša nová rubrika, v ktorej budeme vyjadrovať svoj názor na aktuálne športové dianie. Či už je to futbal, hokej, hádzaná alebo ďalšie športy, určite si prídete na svoje. Takže, nech sa páči, začíname...
„Hráme s mladým tímom, divákov chcem požiadať o trpezlivosť,“ takéto vyjadrenie sme mohli počúvať od trénera futbalistov MFK Zemplín Michalovce Františka Šturmu. Ten prišiel v lete k výrazne omladenému tímu a nikto od jeho zverencov nemôže čakať také výkony, aké predvádzali Michalovčania hlavne minulú jeseň. Má však divák trpezlivosť? Vie ju vôbec v sebe nájsť? No neviem-neviem. Keď totiž niekedy počúvam reakcie tribúny, mám vážne pochybnosti. „Pytaj še dolu,“ alebo „Jak kopeš do lopty, co ši normalny?“ Takéto, či ďalšie urážky určite nepomôžu mladému futbalistovi v jeho raste a takmer určite mu nepridajú na sebavedomí. Na druhýkrát radšej neurobí nič. Parádny druh motivácie, len čo je povedať...
Na nedávnom Memoriáli Tomáša Jakubču ma takisto zarazilo správanie divákov. Či skôr jedného z nich. Michalovské hádzanárky majú takisto mladý káder a keď sa jednej z týchto mladých dievčat nepodarilo streliť gól, reakcia z tribúny nenechala na seba dlho čakať. „Dze ši totu loptu šmarila, ty ....,“ a radšej túto vetu nedopíšem, lebo by si tento článok nemohli prečítať deti. Čo si má o tomto pomyslieť dievča, ktoré dostáva v ženskej hádzanej prvé minúty. Ako si má veriť nabudúce a kedy sa má učiť ženskú hádzanú, ako nie teraz? Pýtal som sa sám seba, odpovede na tieto otázky žiaľ neprichádzali. Radšej prichádzajú takéto reakcie z tribúny...
Takže, dámy a páni, či skôr páni (od nežnejšieho pohlavia som takéto reakcie na môj veru ešte v hľadisku nepočul). Majme trpezlivosť a nechajme mladíkov na našich štadiónoch, aby sa vyhrali a v budúcnosti nám priniesli veľa radosti. Motivácia v športe je totiž veľmi dôležitá a ani sto motivačných trénerov nepomôže hráčovi, ktorého systematicky uráža publikum. Chce to trpezlivosť, nájdeme ju v sebe?
Peter Brendza
