Hádzanárky Iuventy Michalovce sa dostali na vrchol. Ešte ani jednému slovenskému tímu sa totiž v jednej sezóne nepodarilo získať tri poháre. Zemplínčanky najskôr v závere roka triumfovali v Slovenskom pohári, následne získali primát vo WHIL a v sobotu zavŕšili siedmy majstrovský titul, keď v rozhodujúcom piatom finálovom súboji zdolali svojho tradičného rivala Slovan Duslo Šaľa 28:27 (16:9) a konečne si tak užili majstrovské oslavy aj na domácej pôde, keďže predtým sa šesťkrát radovali práve v Šali.
Michalovčanky nastúpili na rozhodujúci duel koncentrovanejšie a od úvodu naťahovali náskok vo svoj prospech. Výrazne im k tomu pomohla brankárka Lucia Gubiková, ktorá likvidovala jednu šancu Dusla za druhou. Hlavne jej zásluhou si Zemplínčanky do konca prvého dejstva vypracovali komfortný sedemgólový náskok 16:9, ktorý hráčky Šale už v druhom polčase nedohnali. „Od začiatku sme išli za víťazstvom. Prakticky do ničoho sme ich 
nepustili. Dievčatá výborne bránili a za takouto obranou sa chytá oveľa lepšie,“ zdôraznila po stretnutí Lucia Gubiková, ktorá sa tak mohla tešiť zo svojho štvrtého majstrovského titulu v rade. „Náš vysoký náskok sa v druhom polčase síce scvrkol, no ja som verila, že to udržíme. Teší ma aj to, že konečne slávime titul doma. Doteraz to bolo vždy v Šali a teraz si to môžeme užiť aj doma.“
Spokojnosť na tvári mala aj Michaela Kovaličková. Tá do Michaloviec prišla pred troma rokmi z Trenčína s cieľom zisku majstrovského titulu. V sobotu sa tešila už z tretieho v rade. „Som veľmi rada, že sa nám podarilo získať tento titul. V tejto sezóne sme získali tri trofeje, takže spokojnosť je určite na mieste. Prvý polčas sme super rozohrali. V druhom dejstve sa síce súperky dotiahli a nakoniec to skončilo iba o gól, no aj tak toto víťazstvo chutí výborne,“ zdôraznila skúsená pivotka michalovského celku, ktorá sa potešila aj tomu, že majstrovské oslavy konečne prebehli aj na domácej palubovke. „Už sme sa o tom bavili v šatni, že by bolo pekné sláviť aj doma. Teraz sa nám to splnilo.“
Na jednej strane radosť, na druhej smútok a aj nejaká slzička. Šalianske Duslo sa na finálovú sériu pripravilo veľmi dobre a bolo Michalovčankám dôstojným súperom. Po dvoch domácich výhrach chceli hráčky Dusla zavŕšiť dokonalý obrat na michalovskej palubovke, žiaľ nevyšlo im prvé dejstvo. Práve tam treba hľadať príčiny ich sobotňajšej
prehry. „Rozhodlo prvé dejstvo, ktoré nám nevyšlo. Na našej strane bolo cítiť nervozitu, nepremenili sme veľa gólových šancí, no a nefungovala nám ani obrana. Ušiel nám začiatok a potom sa to proti takémuto súperovi, ako je Iuventa, hlavne na jeho palubovke doháňa veľmi ťažko. Nám sa to nakoniec skoro podarilo, no chýbal nám aj kúsok šťastia,“ poznamenal po stretnutí tréner Dusla Rudolf Petrikovič.
Jeho zverenky vedeli, že keď chcú vystúpiť na majstrovský trón, musia vyhrať jeden duel v Michalovciach. To sa im nepodarilo, no hlavne v druhom finálovom stretnutí boli k tomu veľmi blízko, keď dvadsať minút pred koncom vyhrávali o šesť gólov 17:11. Nakoniec však duel prehrali 21:23 a práve tam sa podľa Petrikoviča lámala finálová séria. „Ten duel nás bude mrzieť ešte dlho. Práve som spomínal aj to, že sa môžeme cítiť ako morálni víťazi. Myslím si totiž, že v sérii sme odohrali dobré stretnutia a Michalovčankám sme boli viac, ako vyrovnaným súperom,“ podotkol tréner, ktorého zverenky urobili oproti minulej sezóne výrazný herný progres a Iuventa sa tak k svojmu štvrtému titulu musela nadrieť viac, ako sa očakávalo. „To ma určite teší, že sme boli dôstojným súperom. Chceme napredovať aj v ďalšej sezóne. Káder ostáva pravdepodobne pokope a keď ho ešte doplníme, určite budeme rúbať vysoko aj v budúcej sezóne,“ poznamenal Petrikovič, ktorého prvou posilou pre budúcu sezónu bude reprezentačná spojka Andrea Kertészová, ktorá prichádza z Partizánskeho.
Tretia finálová séria, tretí titul vo vrecku. Takúto bilanciu zaznamenal po svojom príchode do michalovskej Iuventy tréner Ján Packa. Keď k tomu prirátame aj primát vo WHIL a dve prvenstvá v Slovenskom pohári, 
šesťdesiatdvaročný Stupavčan v Michalovciach za dva a pol roka získal šesť významných trofejí. „Každý z týchto troch titulov si cením. Musím povedať, že tento bol veľmi vydretý. Predtým sme dvakrát vyhrali 3:0 a teraz to pre hráčky bola nová situácia,“ začal svoje hodnotenie lodivod michalovskej Iuventy, ktorého zverenky v druhom dejstve skoro „prešustrovali“ sedemgólové polčasové vedenie. „Najväčší problém bol v tom, že sme prestali premieňať šance. Nedali sme dve sedmičky, v bráne sa im chytila Krebsová a rázom začal súper sťahovať náš náskok. Prvý polčas sme vyhrávali o sedem gólov a hoci sa súper doťahoval, ja som veril, že víťazstvo už udržíme. Máme totiž skúsenejšie družstvo, ako náš finálový súper,“ podotkol Ján Packa. Pri jeho zverenkách prišiel v play-off mierny pokles formy, čo malo za dôsledok, že sa finálová séria musela rozhodnúť až v piatom súboji. „Najťažšie bolo motivovať hráčky po víťazstve vo WHIL. Po takomto triumfe vždy príde uspokojenie a bola potrebná nová motivácia. K tomu sa priradilo zranenie Rebičovej, čo nás dosť položilo. Pre tím je to totiž veľmi dôležitá hráčka a po jej zranení sme museli zmeniť koncept našej hry,“ zdôraznil tréner, ktorému sa teraz v Iuvente skončila zmluva. Bol teda piaty finálový súboj pre neho posledným na michalovskej lavičke? „V tejto sezóne určite,“ s úsmevom na perách podotkol Ján Packa, ktorý následne dodal. „Čo sa týka mojej budúcnosti v Michalovciach, následne dni ukážu, čo bude ďalej.“
