Prednedávnom ukončil remízou 26:26 v Partizánskom svoju jesennú časť šesťnásobný slovenský ženský hádzanársky majster - Iuventa Michalovce. Je teda čas na to, aby sme sa spoločne obzreli za jej účinkovaním nielen v ligovej časti, ale aj v európskych pohároch.
Pohárový úspech
Začneme tým, čo je považované za najväčší úspech jesene. Slovenský majster mal v tejto sezóne doslova nôž na krku. Vedenie klubu sa totiž viackrát vyjadrilo, že chce, aby družstvo tentoraz okrem domácej scény prerazilo aj v Európe. Možno aj preto Zemplínčanky tentoraz oželeli kvalifikáciu Ligy majstrov a prihlásili sa do Pohára EHF. V európskom pohári číslo 3 sa im naozaj darilo. Michalovčanky boli nasadené do druhého kola a v ňom narazili na izraelský Bnei Hertzlyia. Po dohode klubov sa dvojzápas odohral v Chemkostav aréne a to dávalo Iuventu do favorizovanej pozície. Zverenky trénera Jána Packu túto pozíciu zvládli znamenite a po dvoch vysokých výhrach postúpili do tretieho kola.
V ňom ich čakal oveľa tvrdší oriešok - slovinský RK Zagorje. A aktuálny líder slovinskej ligy ukázal naozaj svoju silu. Michalovčanky však po najlepšom výkone jesene doma vyhrali 31:24 a do Slovinska cestovali potvrdiť postupovú pozíciu. Ani sedemgólový náskok im však stačiť nemusel. Po slabom výkone totiž v priebehu duelu prehrávali už o osem gólov, čo do osemfinále posúvalo slovinský klub. Našťastie, na ten prišla niekoľkominútová kríza, čo Michalovčanky využili na zníženie a potom im na postup stačila aj šesťgólová prehra 21:27. Jeden – jediný gól teda rozhodol o tom, že Michalovčanky budú v hre v pohárovej Európe aj na jar a v osemfinále Pohára EHF ich čaká naozajstný bonbónik - bundesligový Bayer Leverkusen aj s bývalou hráčkou michalovského celku Denisou Glankovičovou.
Tri stratené body môžu mrzieť
Pohárový úspech dosiahli, no v ligových dueloch neoslnili. Pri pohľade na jesenné vyžrebovanie, keď mala Iuventa všetkých ťažších súperov doma (Slavia Praha, Most) vzbudzoval dojem, že Michalovčanky v jeseni nemusia stratiť ani bod. Predurčovali ich k tomu aj výkony z minulej jari, kedy Iuventa naozaj vo WHIL kraľovala a interligové prvenstvo jej vzali akurát dve jesenné jednogólové prehry v Moste a Porube. Tento fakt však už neplatil po štyroch kolách, keď Michalovčanky po slabom výkone prehrali na pôde svojho tradičného rivala Šale (25:26) a od slovenského tímu okúsili prehru prvýkrát po troch rokoch. Naposledy to bolo ešte v novembri 2010, kedy prehrali takisto v Šali (31:33).
"Mery" Rebičová potiahla hlavne v dôležitých zápasoch
Odvtedy mali Michalovčanky so slovenskými tímami výbornú bilanciu, keď všetky zápasy vyhrali, akurát zaváhali minulú jar na pôde, koho iného ak nie Šale, kde remizovali 26:26. V minulých sezónach Zemplínčanky strácali body akurát s českými tímami, teraz boli s nimi stopercentné. Na druhej strane strácali body so slovenskými družstvami, čo sa im tri roky nestalo. Okrem Šale stratili bod aj s Partizánskym, kde v jesennej derniére iba remizovali 26:26. Vzhľadom na oveľa ťažší jarný žreb, keď pocestujú do Mostu, Poruby, či Slavie Praha, ich tieto tri body môžu stáť aj interligové prvenstvo ...
Nevydarené letné nákupy
Po výbornej jari, kedy Michalovčanky valcovali všetko, čo im stálo v ceste sa očakávalo, že v podobnom duchu budú pokračovať aj v jeseni. Bohužiaľ, družstvo sa skladalo oveľa ťažšie, ako sa čakalo. V lete z neho odišla najlepšia strelkyňa ukrajinská ľavoruká legionárka Julia Snopová a jej góly chýbajú. Nahradiť ju mala čiernohorská posila Jelena Markovičová, no tej aklimatizácia trvá dlhšie a aj preto je s ňou zatiaľ nespokojnosť. V podobnom duchu sa dá vyjadrovať aj o ďalších zahraničných akvizíciách. Spojka Tanja Kiridžičová zatiaľ nespĺňa to, čo sa od nej očakáva a s brankárkou Viktóriou Petróczi sa vedenie klubu dokonca počas jesene rozlúčilo.
Už je doma. Viktória Petrócziová v bráne Iuventy vôbec nepresvedčila a vedenie sa s ňou rozlúčilo
Iuvente teda nevyšiel ani jeden zahraničný nákup. Opäť sa ukázalo, že keď sa kupuje niekto spoza hraníc Slovenska, musí byť lepší, ako domáci artikel. Aj podľa vyjadrenie trénera Jána Packu to tak nebolo a tieto tri spomenuté prípady mu dávajú absolútne za pravdu, a s jeho vyjadrením sa dá iba súhlasiť. Keď sa k tomu pridali dlhodobé zranenia piliera obrany Laury Geričovej, ktorá sa do zápasového diania zapojila až v závere jesene a kapitánky Lucie Tobiašovej, ktorá pre zdravotné ťažkosti vynechali prakticky celú jeseň, výkony tímu neboli najideálnejšie. Tímu jednoznačne chýbal líder, akým boli počas jari nami spomenuté hráčky a pri ich neúčasti sa nenašiel nikto, kto by zdvihol vlajku mladého, talentovaného, no treba povedať, že ešte neskúseného kolektívu. Tým, kto by túto rolu mal vziať na svoje plecia boli práve legionárky, no tie sa toho zatiaľ vôbec nechytili a aj preto to v podaní Iuventy nebolo na jeseň to, čo sa očakávalo. Herná fazóna zaostávala a okrem domácich víťazných zápasov s Mostom, Zagorím či z časti proti pražskej Slavii, sa ich hra ani len nepriblížila k tomu, čo chce divák vidieť. Vonku, kde sa Michalovčanky predstavili na jeseň iba päťkrát, nepresvedčili ani raz. Prehrali prvý polčas v slabom Olomouci, druhý na pôde posledného Písku, celý duel v Šali, nepresvedčili ani v Partizánskom a ani ich výkon v Zagorí nespĺňal parametre, ktoré by sme od slovenského majstra čakali. Určite je na čom pracovať. V jarnej časti bude slovenský majster bojovať na troch frontoch a keď chce znova po piatich rokoch obstáť aj v boji o ligový primát, musia jeho hráčky poriadne zabrať. To, že Iuventa má posledné sezóny lepšiu jar, ako jeseň, nám dáva dôvod na mierny optimizmus.
POTEŠILI
Marianna Rebičová
Jednoznačne skokan jesene. Dvadsaťročná ostrá spojka ukázala svoj obrovský herný progres a na svojom poste sa zaradila medzi slovenskú špičku. Gólmi potiahla hlavne v dueloch, v ktorých o niečo išlo. Výsledkom toho bolo osem gólov Mostu, rovnaký počet v domácom zápase Zagorju, deväť presných zásahov v Zagorí a neviem – neviem, čo by bolo, keby sa ôsmimi gólmi neprezentovala ani v poslednom jesennom kole, keď Iuventa remizovala v Partizánskom.
Zaujala aj kridelníčka Mária Holešová
Mária Holešová
Mladá krídelníčka ukázala počas jesene obrovský herný progres a výraznou mierou si pýta čoraz väčší priestor na palubovke. V jari ho určite dostane. Do zostavy Iuventy sa však tlačí aj ďalšia mladá krv. Okrem ešte stále mladých Gubikovej, Rebičovej alebo Horňákovej, sú tu aj ďalšie talenty v podobe práve Holešovej, Olšovskej či ešte stále len dorasteniek Nagyovej alebo Habánkovej. Aj tie by sme v budúcnosti mali vidieť v zostave takisto častejšie.
Tatiana Trehubová
Jediná legionárka, ktorá počas jesene dokazovala, že je lepšia, ako domáce hráčky. Trehubová patrí medzi najlepšie kanonierky tak v lige, ako aj v európskom pohári a tieto ukazovatele ju zaraďujú medzi tých, čo potešili.
SKLAMALI
Tanja Kiridžičová
A poďme do hráčskeho kádra. Práve v zápasoch, kde Iuventa stratila body sa čakalo, že zaberú letné nákupy. Ako najväčší letný úlovok sa ukazovala chorvátska stredná spojka Tanja Kiridžičová. Zlyhala však jej aklimatizácia v cudzom prostredí, čo malo za dôsledok, že táto hráčka sa nijako výraznejšie nepresadila. Napríklad v odvetnom súboji tretieho kola Pohára EHF v Zagorí sa čakalo, že potiahne práve ona. V tomto zápase však nezaznamenala ani jeden presný zásah ...
Jelena Markovičová
Pri hodnotení letných nákupov ostávame aj naďalej. Druhou letnou posilou bola táto Čiernohorka. Ani ona neukázala, že je o triedu lepšia, ako domáce hráčky. Hovorilo sa o nej, ako o druhej najlepšej pravej spojke v Čiernej Hore, no to či jej táto pozícia naozaj patrí sa mohol divák presvedčiť počas celej jesene. Platí u nej to, čo pri Kiridžičovej. Aj tu podľa nás zlyhala aklimatizácia a je len na týchto dvoch hráčkach, aby sa v jari zlepšili a ukázali, že sú lepšie, ako domáce. V jeseni to tak určite nebolo.
Viktória Petrócziová
No a sme pri najväčšom sklamaní. O angažovaní maďarskej brankárky sa hovorilo ako o najväčšej posile za posledné roky. Stal sa však opak. Petrócziovej tento angažmán vôbec nevyšiel a okrem niekoľkých svetlých náznakov neukázala prakticky nič. Opäť sa ukázalo, že Maďarov či Maďarkám v Iuvente ruže nekvitnú. Zlyhal tu tréner József Vura, pred ním sa výraznejšie nepresadili v szóne 2006/2007 ani Judit Bak, Eva Kovács či Gyongyi Dravaiová a teraz to potvrdila aj Viktória Petrocziová ...
Peter Brendza
