Futbalisti MFK Zemplín opäť neprekročili svoj tieň. Aj v tejto sezóne začali Michalovčania dobre, no potom prišli kolísavé výkony, keď raz zahrali výborne a potom v ďalšom stretnutí podpriemerne. Výsledkom toho bola konečná piata priečka. S ňou nemôže byť spokojný nikto. Ani hráči, ani tréneri, ani vedenie a vonkoncom nie fanúšik.
Pozreli sme sa teda na hlavné dôvody neúspechu michalovských futbalistov, ktorí sa už deviatu sezónu pohybujú v druhej lige, no správny krok pre postup do najvyššej súťaže ešte ani raz neurobili.
1. Chýbajúca stabilizácia kádra
Základom každého úspechu je konsolidácia kádra. Vedia to už v Myjave, Trenčíne či Zlatých Moravciach. V kádri MFK Zemplín sa každý polrok prehnal silný vietor, ktorý spôsobil obrovskú fluktuáciu hráčov. Takmer vždy šesť – sedem hráčov odišlo a rovnaký počet aj prišiel. To je jedným z dôvodov, že káder nie je ani teraz stabilizovaný. S týmto dôvodom súvisí aj trénerská otázka. Na lavičke MFK Zemplín sa v jeho deviatich druholigových sezónach vystriedalo až desať trénerov (niektorí dokonca viedli tím dvakrát) a jediný, kto vydržal celú sezónu bol český lodivod Vlastimil Petržela (sezóna 2010/2011). Samozrejme, každý tréner si priviedol svojich hráčov a staval na 
iných, ako jeho predchodca. Zákonite sme tak nemohli sledovať konsolidáciu v kádri. Výnimkou bola akurát táto zima, kedy sa šatňou až taký uragán neprehnal. Bude nedávno skončená jarná časť iba spomenutou výnimkou alebo konečne nastane v šatni MFK stabilizácia, po ktorej sa už dosť dlhú dobu volá?
2. Tenké domáce hradby
Michalovčanom sa hrá lepšie vonku, ako doma. Dokazujú to výsledky z posledných dvoch rokov, kedy na súperových ihriskách podávajú lepšie výkony a dosahujú lepšie výsledky, ako na domácom štadióne. Má to viacero dôvodov. Tým prvým je michalovský futbalový stánok, ktorý je podľa viacerých po žilinskom druhý najkrajší na Slovensku. Tímy z druhej ligy, ktoré hrávajú na svojich zastaraných štadiónoch sa doslova tešia na zápas do Michaloviec, kde si zahrajú na kvalitnom trávniku a takisto aj krásnom štadióne. Aj preto domáce výsledky nie sú také, aké sú očakávania. Druhým dôvodom je to, že viaceré družstvá sem prichádzajú brániť a tvoriť musia práve Michalovčania. Tým vyhovuje skôr to, že súper hrá futbal, čo si každý dovolí akurát pred vlastnými divákmi. Posledným dôvodom je náročný michalovský fanúšik. Ten vytvára na svojich hráčov adekvátny tlak a nie všetci na neho sú schopní reagovať.
3. Angažovanie neoverených legionárov
Sme si vedomí, že v dnešnom svete futbalovej globalizácie sa úspešný tím nezaobíde ani bez legionárov. Tí však jednoznačne musia byť lepší, ako domáci hráči. Takým bol svojho času napríklad Leonid Shytov, takým bol Gruzínec Liluašvilli či Artem Jevľanov a v poslednej dobe aj ďalší Gruzínec Giorgio Gamkrelidze. Všetci spomenutí
hráči ukázali, že sú lepší, ako domáci a zaslúžia si tak miesto v zostave. Vedenie klubu sa však viackrát na zahraničných hráčoch aj popálilo. Väčšia angažovanosť v tomto smere prišla po príchode trénera Petrželu. Ten mal v tíme viacero Čechov (Hottek, Hořava ...), ale aj Chorváta (Krmpotič), Francúza (Zonzon) či hráča z Juhoafrickej republiky (Waseem) a Gambíjčana (A. Ceesay).
Ani jeden z nich ale nebol futbalistom, ktorý by vyčnieval nad ostatnými. A to sa zopakovalo aj po odchode tohto trénerského mága. V tejto sezóne sa totiž vedenie klubu zameralo na španielsky trh, odkiaľ priviezli až piatich hráčov a navyše v tíme krátky čas pôsobil aj Brazílčan Torres, či Francúzi Garel s Zonzonom. MFK Zemplín mal najviac legionárov v súťaži, ba možno by v tomto meradle uspel aj v Corgoň lige, no požadovaný úspech to neprinieslo.
Bolo to z jediného dôvodu. Dotyční futbalisti totiž nemali potrebnú kvalitu. Viacerí z nich síce hrávali, no prevažná väčšina iba za rezervný tím. Ich angažovanie nám pripomínalo systém pokus – omyl. Aj preto by sa vedenie klubu malo zamyslieť, či sa oplatí platiť takýchto hráčov.
4. Absencia defenzívneho štítu
V súčasnom modernom futbale je doslova životne dôležitý post defenzívneho záložníka, ktorý tvorí takzvaný štít medzi obranou a útokom. Práve hráči na tomto poste patria medzi rozdielových futbalistov. V Michalovciach stále 
hľadáme vhodného adepta na tento post. V jarnej časti na tomto poste hrával predovšetkým michalovský odchovanec Oliver Podhorín. Ani ten síce akútny problém nevyriešil, no ukázal, že v budúcnosti sa tak môže stať.
5. Chýbajúci strelec
A sme pri v súčasnosti najväčšom probléme MFK Zemplínu. Michalovčania totiž v tejto sezóne (a nielen v nej) veľmi často doplácali nato, že v tíme nemajú strelca. Chýba proste hráč, ktorý dokáže dať gól možno aj z tribúny. Takým bol napríklad Filip Serečin, no po jeho odchode sa družstvo s týmto problémom nedokázalo popasovať. Nezacelil ho príchod dvojnásobného najlepšieho strelca prvej ligy Róberta Ráka a nevyriešili ho ani súčasní útočníci v kádri. Aj v tom bol rozdiel oproti ostatným druholigovým tímom. Šaľa mala dvoch desaťgólových strelcov (Čurgali, Szabó), Podbrezová najlepšieho strelca súťaže Tubonemiho. V našich radoch sa takýto hráči bohužiaľ nenašli, aj keď Jurčo s Hamuľakom majú strelecké predpoklady, ktoré však nenaplnili.
To je päť hlavných dôvodov, prečo michalovskí futbalisti stále hrajú druhú najvyššiu súťaž, hoci podmienkami určite patria do prvej ligy. Dokedy sa však nezapracuje na ich odstránení, dovtedy nepríde úspech. V Michalovciach bol tohto roku doslova športový boom. Kľučku na dverách u primátora mesta si postupne podávali strieborní hokejisti, ďalší majstrovský titul si pripísali hádzanárky Iuventy a nakoniec bronzovú medailu získali aj hádzanári už „nebohého“ winLandu Michalovce. Primátor Viliam Zahorčák všetkým tímom osobne zablahoželal k úspechu a poďakoval za výbornú reprezentáciu mesta. Sme si istí, že by tak rád urobil aj pri futbalistoch. Ak však všetko pôjde v súčasnom tempe a niečo sa nezmení, bojíme sa, že sa toho tak skoro nedočká ...
Peter Brendza
