Po nedávnom XLI. slovenskom zimnom zraze turistov začiatkom februára 2007 v Martine sa turistické spoločenstvo znovu vrátilo do Turca do už spomínaného okresného mesta.
Bola to už 36. účasť v rade (od r. 1976) členov najstaršieho michalovského (NM) KST Turista na tomto najvýznamnejšom podujatí Klubu slovenských turistov (KST). Centrom 58. SZT v dňoch 3. – 10. 7. 2011 v Tučianskej záhradke – perle Západných Karpát – bolo mesto od r. 1284 spomínané ako Ville Sancti Martini. Dnešný Martin s viac ako 60 000 obyvateľmi ležiaci na rieke Turiec v nadmorskej výške 395 m n. m. je okrem iného známy množstvom kultúrnych inštitúcií, múzeami počnúc, Turčianskou galériou, či Národným cintorínom pokračujúc a Maticou slovenkou (MS) končiac. Tento prvý celonárodný kultúrny spolok bol založený 21. 8. 1862 po schválení stanov cisárom Františkom Jozefom I. Činnosť začala MS 4. 8. 1863 slávnostným zhromaždením práve tu v Martine a po celonárodnej zbierke mohli 6. 8. 1865 otvoriť budovu MS – takzvanú Národnú svetlicu. Uhorská vládna moc jej 6. 4. 1875 zakázala činnosť, ktorá bola obnovená až 1. 1. 1919. Martin je aj podľa zákona z r. 1994 centrom národnej kultúry Slovákov. Usporiadatelia zrazu z regiónu, ktorý si pripomína 150 rokov organizovanej turistiky pripravili 15 rôznorodých trás vrátane cyklotrás a túr pre turistické oddiely mládeže (TOM), ktoré tu mali svoje 42. stretnutie. Pešie trasy vrátane TOM mali rôzny stupeň obtiažnosti od ľahkých cez stredne ťažké, až po ťažké s prevýšeniami od 1214 m do 215 m a dĺžkou od 6 km až po 27 km. Výstupy boli naplánované na Zniev (985 m n. m.), Sučiansky hrad (890 m n. m.), Drienok (1267 m n. m.) Suchý (1468 m n. m.) Minčol (1354 m n. m.) Šútovský vodopád (753 m n. m.), samozrejme na Veľký malofatranský Kriváň (1709 m n. m.) a ďalšie. U cykloturistov boli túry 42 a 57 km s výškovým rozdielom 528 a 1205 m. Členovia nášho NM KST Turista rozdelení do dvoch skupín zabehli do neďalekého okresného mesta Turčianske Teplice (505 m n. m., prvá písomná zmienka 1281), ktoré je zároveň aj jedno z najstarších kúpeľných miest na Slovensku. Kúsoček za mestom sa poprechádzali po náučnom chodníku v lesoparku Bôr, opláchli sa aj v miestnom aquaparku, no postáli aj pri pamätnej tabuli tunajšiemu rodákovi Mikulášovi Galandovi (4. 5. 1895 – 5. 6. 1938) maliarovi, grafikovi a ilustrátorovi. Navštívili lyžiarske stredisko v Jasenskej doline, Šútovský vodopád učupený na južnom svahu Malej Fatry, prešli hrebeňom Martinských hôľ od Veľkej lúky (1476 m n. m.) po Minčol (1364 m n. m.). Samozrejme neobišli ani už vyššie spomínané kultúrne pamiatky vrátane cintorína, na ktorom je pochovaných viac ako 300 významných Slovákov. Komu aj toto bolo málo mohol si splniť podmienky pre získanie turistických tématických odznakov (TTO) Najvyššie vrcholy, Hrady a zámky, Za krásami Slovenska alebo obnovený oblastný turistický odznak (OTO) Turiec, či si doplniť zbierku turistických známok (TZ), ktorých je v danej lokalite pomerne veľká kôpka. Hodnotný bol aj sprievodný kultúrny program, na ktorom vystúpili folklórne, folkové, či tanečné hudobné skupiny. Vskutku úspešného podujatia, k čomu prispelo aj výnimočne vydarené počasie sa zúčastnilo 572 zaregistrovaných turistov vrátane 150 členov TOM, nielen zo Slovenska, ale aj od susedov z Čiech (52), Maďarska a Rakúska. Vrúcne poďakovanie za ďalší nadmieru úspešný zraz patrí celému organizačnému štábu ale hlavne Vladovi a Majke Povodovcom. Na slávnostnom ukončení, ktoré previedol predseda KST Peter Perhala, tak isto ako otvorenie pod holým nebom na Divadelnom námestí pri Národnom dome prevzala štafetu zrazov z rúk predsedu sekcie pešej turistiky KST Jindra Raceka predsedníčka OKST Vyhne zároveň aj predsedníčka organizačného štábu 59. SZT a 43. stretnutia TOM vo Vyhniach 2. – 8. 7. 2012, Anička Gáliková.
Počas dvojdňovej cesty domov z tohto vrcholového podujatia KST, ktoré mohli absolvovať aj vďaka finančnej dotácii od mesta Michalovce, či sponzorov - autoškole Ženčák, Ing. Miroslavovi Gadžinovskému zaoberajúcemu sa zdravou výživou a Syrárni Bel, si obzreli zopár slovenských zaujímavostí. Prvou bolo horami obklopené malebné kúpeľné mestečko Rajecké Teplice s vynoveným námestím a očarujúcim kúpeľným domom Aphrodite, kde si v príjemnom upokojujúcom prostredí rybárskej bašty v parku pri jazierku s fontánami a skalnými kreáciami pospomínali v spoločnosti tunajších turistov manželov Mužíkových na jubilejný XXXV. zraz turistov v r. 1988 v tejto lokalite (Kunerád neďaleký zámok, ktorý žiaľ prednedávnom vyhorel). Ďalšou zastávkou bol svetový unikát – najväčšia drevorezba na svete- Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej – Frivalde. Miestny ľudový rezbár majster Jozef Pekara ho tvoril 15 rokov, je 8,5 m dlhý, 2,5 m široký, 3 m vysoký a je v ňom zhruba 300 drevených postavičiek, z ktorých je asi polovica pohyblivá. Samozrejme neobišli ani poblízku od roku 1977 pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v Čičmanoch, obci o ktorej prvá písomná zmienka je z r. 1272. Najznámejšia je zrubovými prízemnými a dvojpodlažnými domami so šindľovou strechou a stenami pomaľovanými bielou ornamentálnou bodovou a čiarovou výzdobou. Do tretice opäť tentokrát jedny z najznámejších slovenských kúpeľov Sliač, o ktorej liečivých prameňoch sa písalo už v r. 1244. Areál posadený do peknej rozsiahlej parkovej zelene, tvoria kúpeľné budovy, považované za vydarené dielo architektúry, no zašlá sláva cez 3000 kúpeľných hostí naraz je už ta-tam. Noc strávili v príjemnom prostredí, pri vodnej nádrži v rekreačnom stredisku pod južnými výbežkami Nízkych Tatier v Krpáčove. Ďalší deň na Horehroní strávili povozením sa na Čiernohronskej železnici (ČHZ) národnej kultúrnej pamiatke z Čierneho Balogu do Vydrova spustenej po obnovení do prevádzky 1. 5. 1992. Následne si vo Vydrovskej doline prehliadli 2900 m dlhý lesnícky skanzen so 71 zaujímavými zastávkami. V závere cesty sa prehupli cez polomom zdevastovaný horský prechod Čertovica, pochutili si na bryndzových haluškách na salaši pod Spišským hradom, ba zabehli aj na pravý salaš v Pavlovciach neďaleko Prešova pre čerstvý ovčí syr, chutnú žinčicu a vynikajúcu bryndzu.
Anton Hasák
predseda KST Turista Michalovce
