Aj michalovský zimný štadión má svoje dejiny. Tie sa začali písať v polovici sedemdesiatych rokov. Za viac ako 35 rokov existencie prešiel tento športový stánok zaujímavým vývojom.
Bolo to zaujímavé
Ak by ste prišli na zimný štadión povedzme v roku 1978, našli by ste za Laborcom ľadovú plochu s malými korzom a niekoľkými maringotkami. V tých robili funkcionári klubovú administratívu a hráčom slúžili ako šatne. Zaujímavé situácie vznikli v prípade nepriaznivých klimatických podmienok. Ak padal sneh, rozhodca na zopár minút prerušil zápas. Za ten čas ľadári odpratali snehovú pokrývku a stretnutie pokračovalo ďalej. Diváci boli poriadne naobliekaní. Stáť na otvorenom priestranstve počas zimy bolo dosť náročné. Najväčším problémom sa stala hmla. Fanúšikovia ledva dovideli na hraciu plochu. Pochopiteľne, že ťažkosti s orientáciou mali aj samotní hokejisti. Keď však čo i len trochu videli puk, rozhodca nemohol predčasne ukončiť duel.
Nedokončená robota
Vybrané firmy zakryli zimný štadión až na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Zároveň postavili dve väčšie tribúny. Do športového stánku sa zmestia zhruba tritisícky divákov. Napriek množstvu vykonanej práce nebol dokončený. Pre nedostatok financií, ktorý vyplýval zo zmeny politického systému stavbári nevybudovali rozľahlú reštauráciu a ani plánované fitnescentrum. Pribudol iba menší bufet a v prednej časti štadióna trhovisko.
Postupná inovácia
V posledných piatich rokoch sa zásluhou mesta pravidelne vykonávajú rekonštrukčné práce. Boli doplnené chýbajúce sedadlá. Vynovením už niekoľkokrát prešiel chladiarenský systém na výrobu ľadu. HK Dukla sa môže pochváliť aj novými mantinelmi, ktoré boli osadené pred viac ako rokom. Nový šat postupne dostávajú šatne a vnútorné priestory „zimáku.“ Nechýbajú prehľadné označníky, o tom, kde sa tá ktorá časť športového zariadenia nachádza. Samospráva mala v pláne generálnu rekonštrukciu štadióna. Pre nedostatok peňazí sa zatiaľ nezrealizovala.
(jan)
