files/65s4vnx8w5em2jd5.jpg
Michalovce| Dukla Michalovce| Iuventa Michalovce| 1 BK MI| MFK Zemplín| ZOS Michalovce| MSKS| Rimkat| TV Zemplín| CK Bomex
Noviny Zemplína
Hľadanie poďľa názvu
, meniny má , zajtra

Maroš Kolpak : Chcem si ešte zachytať v slovenskej extralige

 

Prišiel a ihneď zaujal. Aj tak by sa dal opísať príchod brankárskej legendy Maroša Kolpaka do klubu Hc winLand Michalovce. Maroš práve v týchto dňoch oslávil 40. narodeniny. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali o jeho začiatkoch, pôsobení v bundeslige, či prvých dojmov z michalovského klubu.

Maroš Kolpak po svojom prvom víťazstve v drese winLandu.

 

Maroš sa narodil 23. mája 1971 v Prešove. Rýchlo však odišiel do konkurenčných Košíc, kde aj dosiahol prvé úspechy. V roku 1997 sa stal majstrom Slovenska. Predtým už bol dva roky po sebe vyhlásený za najlepšieho hádzanára Slovenska. Po získaní titulu sa rozhodol pre zahraničný angažmán. Svoju najväčšiu slávu zažil v nemeckom Östringene, terajší Rhein Neckar . S týmto tímom postúpil v roku 2003 do nemeckej bundesligy. V sezóne 2005/2006 si zahral final four nemeckého pohára, kde postúpili štyri najlepšie celky. Na tomto turnaji ho vyhlásili za najlepšieho brankára. V o februári tohto roku prijal ponuku michalovského klubu Hc winLand a podpísal s nim zmluvu na tri roky. Okrem hráčskej funkcie zastáva v klube aj pozíciu asistenta trénera.

 

Maroš absolvoval aj víťazný zápas doma s Pezinkom.

 

Maroš, dnes (23. marca) oslavujte svoje 40 narodeniny. Prijmite prosím naše blahoželanie. Aký darček by ste si priali k tomuto jubileu ?

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade by som si prial zdravie pre svoju rodinu, ako aj pre seba, aby som mohol ešte trošku hrávať a pomôcť Michalovciam.

 

Aj napriek veku ste ešte aktívnym hráčom. Čo by ste vo svojej kariére ešte chceli dokázať ?

Tak vo svojej kariére som už dosiahol dosť. Ale aj teraz si stanovujem určité ciele. Najbližší je postúpiť s Hc winLand do extraligy a odohrať ešte pár zápasov. To je pre mňa ďalšia výzva v mojej kariére, ktorá sa už zanedlho skončí.

 

Poďme k začiatkom Vašej kariéry. Ako ste sa dostali k hádzanej ?

K hádzanej ma dostal môj brat, ktorý tento šport aktívne hrával. Presvedčil aj mňa prišiel som na tréning a tento šport ma tak vtiahol, že ho robím doteraz.

 

Popíšte prosím vaše hádzanárske začiatky

Robil som aj iné športy, chytil ma najmä hokej. Mama mi však povedali, že je to brutálny šport a mám si hľadať inú záľubu. Tak sa stalo, ako som už povedal, že brat ma vtiahol do hádzanej a som tu až dodnes.

 

Prečo ste sa rozhodli byť brankárom ?

Ja som sa do brány vôbec netlačil. Najprv som hral strednú spojku, no môj brat sa ma spýtal, či chcem celý život behať (smiech). Preto som to skúsil v bráne a som rád, že to takto skončilo.

 

Maroš Kolpak v nemeckej Bundeslige.

 

Kto bol vaším prvým trénerom ?

Mojím prvým trénerom bol pán Čitár. Ten ma trénoval na základnej škole, kde som chodil do športovej triedy zameranej na hádzanú. Prvé krôčiky s hádzanou som teda spravil s ním. Najviac ma ovplyvnil už nebohý Milan Partila. Ten ma trénoval v doraste. Bol to tréner, z ktorého práce som profitoval nielen ja, ale všetci hráči, pôsobiaci v tomto tíme.

 

Vaša hráčska kariéra mala rýchly spád. V rokoch 1996 a 1997 ste boli vyhlásený najlepším hádzanárom Slovenska, v tom druhom roku dokonca s VSŽ Košice aj majstrom. Ako si spomínate na tie časy ?

Boli to veľmi pekné časy, dvakrát som bol vyhlásený za najlepšieho hráča Slovenska. Bol som majstrom, reprezentačná jednotka, pripravený na pôsobenie v zahraničí. Za všetky moje úspechy musím poďakovať svojim trénerom, spoluhráčom, bez nich by som to určite nedokázal. Ako mladík som prvýkrát k mužskej hádzanej pričuchol v Košiciach. Tam som mal vynikajúceho učiteľa Dušana Bakšu. To bol výborný brankár, navyše aj vynikajúci spoluhráč, ktorý mi dal veľmi veľa. Čo sa týka reprezentácie tam ma vytiahol už nebohý tréner Ivan Hargaš. Vtedy som bol ešte relatívne mladý, mal som 22 rokov, no nestratil som sa. Dalo by sa povedať, že pôsobenie v reprezentácii bolo takým odrazovým mostíkom pre angažmán v zahraničí.

 

Vtedy ste boli aj neohrozenou jednotkou v reprezentácii. V nej ste odohrali 62 zápasov, na ktorý duel si najviac spomínate ?

Taký duel vôbec nemám, teraz si nespomeniem na žiadny. Bol som vďačný za každú minútu na ploche. Trochu ma mrzí, že sme v tom čase, keď som pôsobil v repre ja nikde nepostúpili, neabsolvovali sme ani majstrovstvá sveta, či Európy. To trošku súčasnej generácii závidím.

 

Čo hovoríte na ďalšieho skvelého brankára, michalovského odchovanca Richarda Štochla ?

Rišo bol vždy vynikajúci brankár, myslím si, že v každom klube kde pôsobil mal výborného učiteľa. U neho bolo vždy vidno, že je talentovaný a chce na sebe pracovať, že sa vie predať. Ďalšia jeho vlastnosť bola obrovská pracovitosť, chuť niečo dosiahnuť. Aj preto je dnes jedným z najlepších brankárov na svete.

 

Mimochodom, ako ste s ním vychádzali ?

Ja som vychádzal so svojimi brankárskymi kolegami vždy dobre, Rišo teda nebol výnimkou.

 

Ako jeden z prvých hráčov Slovenska ste okúsili aj najkvalitnejšiu ligu na svete nemeckú bundesligu. Najprv ste si však museli urobiť v Nemecku meno. Bolo ťažké pre slovenského hráča presadiť sa v tejto krajine ?

Pre mňa bolo pôsobenie v Nemecku obrovská výzva, pretože mojím cieľom bolo presadiť sa v kvalitnej súťaži, merať si sily s tými najlepšími. Preto som zrobil aj ten krok, že som v najlepších rokoch odišiel do zahraničia. Začal som v Ostringene, ktorý hral v tom čase druhú najvyššiu súťaž. Klub však ambície postúpiť do najvyššej bundesligy, čo sa neskúr aj potvrdilo a mne sa splnil sen, zahrať si s najlepšími.

 

Na sklonku kariéry ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko. Čo vás viedlo k tomu, aby ste kladne reagovali na ponuku michalovského klubu ?

Ja som myslel, že už nebudem chytať, robil som v klube trénera brankárov. Prišla však ponuka od michalovského klubu, nad ktorou som musel uvažovať. Bral som do úvahy aj to, že bolo dosť pôsobenia v zahraničí, chcel som sa proste vrátiť domov. Prišla ponuka a ja som ju s radosťou prijal.

 

V Hc winLand ste už vyše mesiaca. Už máte určite obraz o kolektíve. Myslíte si, že títo hráči majú nato, aby hrali v extralige ?

V Michalovciach som našiel mladý kolektív, plný šikovných, talentovaných hráčov. Tí majú chuť na sebe neustále pracovať, ich výkonnosť ide hore od zápasu k zápasu. Od môjho príchodu uplynul síce len krátky čas, ale už je vidno, že výkonnostne išli hore.

 

Čo hovoríte na brankárskych kolegov v klube ?

Ako som už spomenul, v každom tíme som mal výborné vzťahy so svojimi brankárskymi kolegami, Michalovce nie sú výnimkou. S Maťom Bumberom vychádzame výborne, obidvaja si pravidelne zachytáme, či je s nami spokojnosť, to už nie je otázka na mňa. Mišo Serečun je mladý golman. Musí sa ešte veľa učiť, dúfam, že bude mať šťastie na učiteľov ako som mal ja.

 

Maroš v prvom zápase v Trebišove v bránke exceloval.

 

Súčasným trénerom Hc winLand je váš bývalý spoluhráč Pavol Jano. Bol to on, kto vás do Michaloviec priviedol ?

Keď som robil trénera v Rhein Neckar Lowen ma oslovil bývalý spoluhráč Pali Jano, spolu s pánom Hudákom. Predstavili mi veľmi ambiciózny projekt, ktorý ma oslovil a zaujal. Preto som tu ponuku aj prijal, pretože si ešte chcem odskúšať aj pôsobenie v extralige.

 

Aký je podľa vás tréner ?

Podľa mňa je to mladý ambiciózne tréner. Svojmu remeslu rozumie a robí ho veľmi dobre.

 

Posledná otázka, dokedy potrvá vaša hráčska kariéra ?

Tak ja som už prakticky skončil. V Nemecku som bol trénerom brankárov a myslel som si, že už chytať na najvyššej úrovni nebudem. No a vidíte, presvedčili ma.

 

Dosiahol úspech aj na súde

Európsky súdny dvor v Luxemburgu sa v roku 2000 zaoberal zaujímavým športovým sporom, ktorý sa bezprostredne týkal slovenského hádzanára Maroša Kolpaka chytajúceho v tom čase v druholigovom nemeckom klube TSV Östringen. Ten bol totiž v spore s Nemeckým hádzanárskym zväzom (DHB), podľa ktorého už ako tretí cudzinec z krajín mimo Európskej únie (EÚ) neoprávnene nastupoval na zápasy svojho klubu. Podľa vtedy platných predpisov DHB mohli totiž za jeden tím v majstrovskom zápase nastúpiť len dvaja cudzinci z krajín mimo EÚ. Kolpak mal však v pase doložku, podľa ktorej nebol evidovaný ako cudzinec z krajiny mimo EÚ. Tvrdiac, že nechce nič iné, len hrať hádzanú, sa bránil tvrdením, že Slovensko podpísalo s EÚ asociačnú dohodu, ktorá garantuje jeho obyvateľom rovnaké pracovné podmienky ako občanom EÚ. Najvyšší krajinský súd v Hamme odstúpil tento prípad Európskemu súdnemu dvoru, ktorý dal Kolpakovi za pravdu.

 

Peter Brendza



Uverejnené: 24.03.2011 21:17:33 files/odnunnsmhw3sdkhs.jpg
Práca v Michalovciach
Práca Michalovce
Reklama
files/rikbtvg8fzvro8pk.jpg
Súťaž
tipovanie
Anketa
Miniaplikace
Pracovné ponuky
tipovanie
Reklama
files/pjqn30z0ectb08f8.jpg
Facebook
Kontakt
+421 917 203 776
redakcia@novinyzemplina.sk

Ivana Krásku 781/21
07101 Michalovce
Návštevnosť
TOPlist
©2012 Noviny Zemplína
Generované redakčným CMS systémom HEMERA spoločnosti NIKA PRESS s.r.o.