Šesťročné čakanie futbalistov MŠK Žilina na výhru v Michalovciach sa v sobotu skončilo. Šošoni v rámci tretieho kola Niké ligy uspeli pri Laborci po víťazstve 4:2 a hoci neboli lepším tímom, niekedy sa na trávniku stáva, že nevyhrá lepší. Michalovčania boli lepší vo všetkých štatistikách. Vyslali na súperovho brankára až 22 striel, z toho deväť na bránu, na body im to však nestačilo. Žilinčania uspeli umnou taktikou založenou na rýchlom prechode do útoku, bleskovými kontrami a hlavne efektivitou v zakončení. Jediným zadosťučinením pre Michalovčanom môže byť fakt, že sa za stavu 0:4 nevzdali, bojovali, čo ocenili aj diváci v závere vytlieskaním porazeného tímu...
Zemplínčania prehrávali v 46.minúte 0:4, čo bolo až príliš kruté vyústenie toho, čo sa dialo na trávniku. Prvých pätnásť minút zamkli svojho súpera na jeho polovici. Ten ale čakal a hneď v prvej kontre, ktorej sa dočkal, gólovo udrel. Potom opäť zapli na vyššie obrátky Michalovčania, súper ich ale do polčasu potrestal ešte dvoma gólmi a keď skóroval aj krátko po začiatku druhého dejstva, bolo de facto rozhodnuté. Michalovčania sa nevzdali. Pomohli im hlavne striedania, keď noví hráči priniesli očakávaný vietor, no „iba“ dva góly v súperovej sieti. „Myslím si, že futbal bol celkom dobrý a aj náš výkon. Prvé šance v zápase sme mali my a keby sme ich premenili, možno by to bolo iné. Takto nás súper vytrestal z efektivity,“ rozhovoril sa domáci lodivod Anton Šoltis, ktorý svojich hráčov na rýchlosť súpera upozorňoval už pred zápasom
„Vedeli sme o ich silných prechodoch do útoku. To sa potvrdilo. Stratili sme loptu, boli sme trochu otvorení, nestihli sme zavrieť zónu a okamžite z toho hrozilo nebezpečenstvo. Súper bol navyše veľmi efektívni. V prvom polčase z päť, či šesť návštev v našej šestnástke dali tri góly. Do druhého polčasu sme urobili zmeny. Nemali sme čo stratiť, chceli sme vidieť aj nových hráčov. Škoda štvrtého gólu na začiatku druhého polčasu. Bolo to ako cez kopirák. Súper získal loptu a okamžite udrel. Chlapcom slúži ku cti, že sme to ešte zdramatizovali. Súper si to už ale postrážil a zvíťazil. Potrebujeme hrať dobre, no potrebujeme aj výsledky. Z tohto pohľadu spokojní byť nemôžeme,“ pokračuje Anton Šoltis.
Michalovčanom tentoraz futbal ukázal krutejšiu tvár. Hoci na ihrisku dominovali, body s favoritom nezískali. „Futbal sa hrá na góly,“ reagoval Anton Šoltis na našu otázku ohľadom krutej prehry a následne k nej dodal. „Môžeme sa baviť o tom, čo to bola krutá, alebo nekrutá prehra. Futbal je už taký. Snažili sme sa niečo s tým robiť, no nešlo to. Hlavne v prvom polčase sme mali šance na skórovanie, neboli sme ale efektívni. Nebol to skrátka náš deň.“ Zemplínčania v druhom polčase ožili striedaniami. Pomohol im príchod Samuela Ramosa, ale aj novicov v kádri Francoisa z Maurícia a Mexičana Lopeza. „Nie sú celkom pripravení, sú tu krátku dobu. Nemali sme čo stratiť, riskli sme to. Chceli sme ich vidieť v zápasovom procese. Nehovorím, že si vypýtali miesto v zostave pre budúci zápas, no určite ukázali zaujímavé veci,“ povedal Šoltis k novým hráčom v kádri.
Musák: Musíme byť efektívnejší
V strede poľa opäť dominoval dvadsaťročný stredopoliar Artur Musák. Hráč, ktorý bol v lete na lane Baníka Ostrava, ukázal svoj potenciál. Bolo ho celé ihrisko a proti kvalitnému súperovi opäť zvýšil svoju cenu. „Výsledok je pre nás až príliš krutý. V prvom polčase nás súper vyškolil z efektivity. My sme nesplnili to, na čom sme sa dohodli. Snažili sme, no tentoraz to na body nestačilo,“ začal Musák svoje hodnotenie zápasu.
Michalovčania hlavne za bezgólového stavu dominovali na ihrisku a súpera zatlačili na jeho polovicu. Až prílišné chcenie si vybralo daň v podobe štyroch inkasovaných gólov. „Ich kontry boli ako cez kopirák. Nevedeli sme zachytiť rýchly prechod do útoku. Z toho pramenili inkasované góly. Vedeli sme, že ich kontry sú kvalitné, no nedokázali sme im zabrániť. Prehra nás samozrejme bolí, no musíme ísť ďalej,“ pokračuje Artur Musák, podľa ktorého slov sa dá nadviazať aj na záver zápasu. V ňom Zemplínčania s dvoma gólmi zdramatizovali priebeh. „My sa musíme poučiť z toho, čo sme robili zle. Nemôžeme dať súperom toľko priestoru na kontry, ako sme im dali teraz. Zápas z našej strany nebol úplne zlý, čo ocenili aj diváci. Na tie dobré veci musíme nadviazať a v ďalších zápasoch ich skrátka nerobiť,“ dodal na záver michalovský stredopoliar.
Víťazstvo po šiestich rokoch
Ani sa to na prvý pohľad nezdá, ale Žilinčania na Zemplíne až do tejto soboty nevyhrali dlhých šesť rokov. Naposledy sa im to podarilo ešte v júli 2019, odvtedy dvakrát prehrali a trikrát remizovali. „Sme určite všetci radi, že sa nám to podarilo prelomiť a zvíťaziť u súpera, kde sa nevyhráva ľahko,“ uviedol na margo zápasu ofenzívny stredopoliar MŠK Adrián Kaprálik, ktorý jeden gól streli a na ďalšie dva prihral. Spokojný bol aj tréner Pavol Staňo. „V prvom polčase sme strelili tri góly, no priebeh duelu nezodpovedal tomu, čo sa dialo na ihrisku. Do toho druhého sme chceli vstúpiť lepšie. Mali sme šance, ako „zatvoriť“ zápas, ktoré sme ale nevyužili. Domáci začali tlačiť a hrali výborne Dostávali sa do šancí a my sme znervózneli. Toto sa nám stávať nemôže. Musíme si to ukontrolovať lepšie. Víťazstvo samozrejme teší, no nie som spokojný so všetkým,“ okomentoval priebeh duelu žilinský tréner.
Druhá najvyššia návšteva za posledné dva roky!
Sobotňajší duel tretieho kola najvyššej Niké ligy opäť prilákal na tribúny veľký počet fanúšikov. Zápas si pozrelo 2738 divákov, čo je druhá najvyššia návšteva na zápase Michaloviec za ostatné dva roky. Viac divákov bolo zvedavých iba na duel lanského deviateho kola, v ktorom Michalovce privítali vtedajšieho účastníka skupinovej fázy Ligy majstrov ŠK Slovan Bratislava.
Zápas si vtedy pozrelo 3089 divákov, čo je o 351 divákov viac ako teraz v sobotu. A keďže Slovan príde do Michaloviec o dva týždne, dá sa čakať trhnutie tohto rekordu. No a na Zemplíne všetci veria, že sa obmäkčí srdce generálneho manažéra MFK Zemplín Michalovce Ivana Gondora, ktorý sľúbil, že keď príde na Žilinu tri tisíc ľudí, dá do každého bufetu jeden sud piva zadarmo. Chýbalo 262 divákov, čo sa určite prepáčiť dá...
Peter Brendza
.
