Šéftréner mládeže v ženskom hádzanárskom klube Iuventa Michalovce Roman Lamač má síce len 42 rokov, no môže sa pochváliť úspešnou a bohatou hráčskou kariérou. Úctyhodných osem rokov hráčsky pôsobil v Nemecku, v ktorom je hádzaná náboženstvom. Z pozície kormidelníka bol pri úspechoch Tatrana Prešova. Tento klub je v slovenskej mužskej hádzanej fenoménom. Vyzdvihol však aj špičkové podmienky v michalovskej Iuvente.
Základom výborne vzťahy
Je veľmi zriedkavé, keď zahraničný hráč vydrží v klube až osem sezón. Romanovi Lamačovi sa to však podarilo. Celý uvedený čas bol v službách klubu Concordia Dellitzch. „Prečo som tak dlho pôsobil na jednom mieste? Na to mám jednoduchú odpoveď. Vynikajúco som si rozumel s funkcionármi, trénermi a spoluhráčmi. Nebol dôvod meniť klubovú príslušnosť,“ pustil sa do rozprávania prostoreký lodivod, ktorý má od narodenia trvalé bydlisko v Prešove, odkiaľ do Michaloviec pravidelne dochádza. V mužstve zažil veľmi pekné časy popretkávané postupmi do vyšších súťaží. „Keď som v roku 1996 prišiel do tímu, bol účastníkom štvrtej ligy. Za niekoľko sezón sa dostal až do druhej ligy. Hrával som na poste rozohrávača a zároveň som bol akousi predĺženou rukou trénera na palubovke,“ pokračoval v spomienkach tréner, ktorý v roku 2009 viedol ženské družstvo Iuventy.
Fanúšikovia boli veľmi tolerantní
R.Lamač vyzdvihol aj celkový servis. „Bolo tam všetko na špičkovej úrovni. Od hráčskeho výstroja, zabezpečenia haly až po regeneráciu. Je zaujímavé, že klub nebol vlastníkom regeneračnej linky. Patrila mestu. Spočiatku som býval na ubytovni. Neskôr v byte na námestí. Vďaka dlhoročnému pôsobeniu v klube som sa perfektne naučil nemčinu. Spoločnosť mi tam robili aj moji najbližší - manželka s deťmi, ktoré, samozrejme navštevovali tamojšiu školu,“ pochválil sa kormidelník, ktorý viedol aj mládežnícke reprezentačné výbery SR. Porovnal aj tamojších fanúšikov so slovenskými. „Vynikajú veľkou tolerantnosťou. Ak sa nám prestalo na ihrisku dariť, nezačali hneď pískať a neslušne pokrikovať. Stále nás vytrvalo povzbudzovali. Také niečo na Slovensku nepoznám,“ netajil úprimnosť.
Iuventa bezkonkurenčná
Roman Lamač na svojho niekdajšieho chlebodarcu rozhodne nezabudol. Raz až dvakrát ročne sa do mesta Dellitzch vracia. Dokonca, v januári doň zavítal aj so staršími dorastenkami Michaloviec, ktoré na nemeckej pôde odohrali niekoľko turnajových stretnutí. S tamojšími funkcionármi si R.Lamač stále má, čo povedať. „Zároveň ma teší, že po sprevádzkovaní Chemkostav arény je aj materiálno-technické vybavenie Iuventy porovnateľné s mojim niekdajším nemeckým zamestnávateľom. Oceňujem najmä metodické a didaktické pomôcky. Som presvedčený o tom, že v tomto smere nemá michalovský klub na Slovensku žiadnu konkurenciu,“ strúhol poklonu bývalý dlhoročný prešovský hádzanár.
S hráčskymi esami si rozumel
Súčasný michalovský mládežnícky šéftréner nedá dopustiť ani na trojročnú trénersku anabázu v rodnej metropole Šariša. „Kolektív som prevzal po renomovanom lodivodovi Petrovi Hatalčíkovi. S vtedajším celkom som dvakrát získal slovenský majstrovský titul a rovnako dvakrát sa nám podarilo vyhrať Slovenský pohár,“ lovil v pamäti. Zdôraznil, že mal výborné vzťahy s takými hráčskymi osobnosťami ako sú Huňady, Mažár, Kukučka a Pekár. Táto skutočnosť ho teší o to viac, že bol v tomto období ešte len mladým, začínajúcim trénerom. No a tieto hráčske esá boli dovtedy zvyknuté skôr na skúsených koučov. Nehovoriac o tom, že aj s odstupom dvoch desaťročí má R.Lamač veľmi pekné spomienky na československé prvenstvo prešovského mužstva z roku 1992. „Boli sme posledným federálnym majstrom. Rád spomínam aj na spoluhráčov - Foľtu, Šimka, Kakaščíka a mnohých ďalších. Vďaka úspešnému ťaženiu svojho materského tímu som si zahral aj v dresoch seniorských reprezentácii Československa a Slovenska,“ s úsmevom na tvári konštatoval.
Anabáza v Iuvente
V januári 2008 Roman Lamač prijal ponuku michalovských funkcionárov a stal sa šéftrénerom mládežníckych družstiev. „V prvom rade oceňujem vybudovanie prekrásnej Chemkostav arény, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Ako som už spomínal, po jej postavení sa materiálne a technické podmienky zmenili k lepšiemu o 360 stupňov. Teší ma, že som sa podieľal na hádzanárskom raste Rebičovej, Wolingerovej a ďalších hráčok, ktoré sú už v súčasnosti stabilnými členkami A-tímu Iuventy,“ hodnotil lodivod, ktorý má rovnaké trvalé bydlisko ako Dušan Daniš. Roman Lamač sa môže popýšiť aj úctyhodnou sériou bez prehry, ktorú pred dvoma rokmi zažil s mladšími dorastenkami. „Veru, v dvadsiatich súbojoch sme nenašli premožiteľa. Hrali sme zo zabezpečenej obrany, z ktorej sme vyrážali do rýchlych protiútokov. Táto taktika nám jednoznačne prinášala úspech,“ poznamenal. Od februára 2009 do novembra 2009 trénoval iuvenťácke ženy. Výsledky boli všelijaké, a tak sa už k tomuto obdobiu nechcel vracať. Každopádne, zmluvu s Iuventou má do 30.júna tohto roku. Od rokovaní s funkcionármi bude závisieť, či ju predĺži, alebo si nájde nový klub.
(jn)
