Bývalý dlhoročný funkcionár michalovského futbalového klubu JUDr. Eduard Bielovský oslávil v utorok 1.februára okrúhle 60.narodeniny. Väčšinu svojho života strávil pri športe. Do starého železa však ešte rozhodne nepatrí, keďže vo voľnom čase sa pravidelne aktívne venuje najpopulárnejšej kolektívnej hre.
Ešte hráva futbal
„Ťažko povedať, či 60 rokov je veľa alebo málo. Asi to nie je až tak veľa, keď si ešte pravidelne zahrám futbal v telocvični. Na druhej strane, pri bežeckých súbojoch so štyridsiatnikmi a päťdesiatnikmi už ten svoj vek cítim,“ začal s rozprávaním. Hoci je už takmer na prahu dôchodku, stále má svoje priania. Tie jeho sú predovšetkým športového charakteru. Takže, veľkého futbalového fanúšika v sebe ani na chvíľu nezaprie. „Želám si, aby Michalovce čo najskôr postúpili do Corgoň ligy. Verím, že na našom veľmi peknom futbalovom štadióne bude v dohľadnom čase vybudované umelé osvetlenie. Dúfam, že aj v našom športovom stánku časom pribudne vyhrievaný trávnik,“ vyslovil svoje želania.
Aj Eduard Bielovský mal počas doterajšieho života niekoľko zlomových momentov. „Nezabudnuteľné spomienky mám na detstvo a mládežnícke časy. Už v tom čase som dosť fandil michalovskému futbalu. V pamäti mi utkvelo susedské zemplínske derby medzi Michalovcami a Humenným z konca 50-tych rokov. Keďže Humenčanov sme volali „hurkare.“ Preto naši priaznivci prišli na zápas s palicami, na ktorých mali napichnuté jaternice,“ s úsmevom hovoril. Nedá dopustiť ani na pôsobenie v dorasteneckom tíme TJ Zemplín. Na vtedajšiu skvelú hráčsku partiu okolo Vasiľka (neskôr hrával aj za slávnu Trnavu), Krausa, Kupeckého a ďalších. Pekné časy prežil aj počas štúdia na bratislavskej Právnickej fakulte. Mimochodom, jeho spolužiakom bol František Laurinec, ešte donedávna prezident Slovenského futbalového zväzu. Okrem toho, E.Bielovský, aktívne hrával futbal a na jednom ihrisku si zahral aj s takými osobnosťami, akými neskôr boli Szikora, Šajánek, Jurkanin a iní. „Samozrejme, že za zlomový moment pokladám aj vstup do manželstva a narodenie detí,“ uviedol.
Plejáda šéfov
Športová verejnosť pozná nedávneho oslávenca hlavne z dlhoročného pôsobenia v michalovskom futbale. Celých trinásť rokov (1993 až 2005) mu odvádzal kvalitné služby, a to ako člen výboru a vedúci mužstva. „Za ten čas som zažil celú plejádu klubových prezidentov. Na čele klubu postupne stáli Marián Kelemen, Štefan Varga, Anton Titko, Dušan Dzurjo, Michal Vojník, Jaroslav Bovan a Igor Šoltínsky. Pochopiteľne, že každý z nich mal svoje pracovné metódy a vlastnú športovú filozofiu,“ zaspomínal si jubilant. Absolútne najlepšie vzťahy mal s M.Kelemenom, so Š.Vargom, ale aj s členmi vtedajšej správnej rady - Štefanom Czetöom, Dušanom Dragúňom, bývalým primátorom Ladislavom Ebským, Stanislavom Janičom, Ivanom Kačurom či Gabrielom Doričom. Nedá dopustiť ani na Fridricha Bliščáka, Štefana Czetöa a Jána Špiváka.
Obdivoval Kozáka
„Dobre som vychádzal aj s vynikajúcim trénerom Jánom Kozákom, ktorý bol v Michalovciach na jeseň v roku 2002. Nebál sa presadzovať vlastné futbalové názory. Hráči mali pred ním obrovský rešpekt,“ vyzdvihol ľudské kvality tejto športovej osobnosti. E.Bielovský si však obľúbil i viacerých hráčov. Počas svojho funkcionárskeho pôsobenia ich zažil neúrekom. Obľúbil si však najmä Vladimíra Moroza, Viktora Senjuža, Jána Fröhlicha, Rastislava Gabáka, Ľubomíra Horochoniča, ako aj trénerov Martina Melníka a Ľuboša Babjaka. Nadštandardné vzťahy má s Alexandrom Bugalom, rekordérom na poste predsedu michalovského futbalového oddielu (od roku 1960 do roku 1990). Najviac ho potešilo vybojovanie záchrany v III.lige na jar v roku 1996, keď finančné podvýživenému michalovskému mužstvu hráčsky a materiálne pomohli okolité kluby. Veľkú radosť však mal aj z postupu do druhej najvyššej súťaže v roku 2004.
Nevylučuje návrat
Vo futbale naposledy pôsobil v minulej sezóne, keď podnikateľovi J.Bovanovi pomáhal pri topolianskom futbale. V súčasnosti sa najrozšírenejšej kolektívnej hre venuje už len rekreačne. Pravidelne raz do týždňa si chodí zahrať do jednej z telocviční. Nevylučuje však funkcionársky návrat. Viac ale nechcel konkretizovať. „Voľný čas trávim v spoločnosti svojho štvornohého miláčika. S obľubou čítam historické romány,“ prezradil. Prakticky počas celého obdobia bol v michalovskom futbale vedúcim mužstva. „Viete, mojou povinnosťou nebolo len vypisovanie zápisov o stretnutiach. Dbal som o to, aby realizačný tím nenadával na rozhodcov, aby mal slušné správanie, aby strážcovia pravidiel korektne viedli zápasy,“ uzavrel rozprávanie.
(jan)
