Bol štyri roky na čele najúspešnejšieho ženského hádzanárskeho klubu. Jan Beňadik po celý ten čas pôsobil na pozícii športového riaditeľa v MŠK Iuventa Michalovce. Za ten čas sa klub výrazne posunul dopredu. Získal tri slovenské tituly, trikrát sa tešil zo Slovenského pohára a dvakrát vyhral MOL ligu. Pri triumfoch v posledných dvoch rokoch už pôsobil aj ako tréner ženského tímu. Aj o tom je rozhovor s končiacim športovým riaditeľom a trénerom MŠK Iuventa Michalovce Janom Beňadikom, ktorý sa rozlúčil podobne ako jeho predchodcovia Ján Packa či Peter Hatalčík – ziskom triple.
Pán Beňadik, poďme najskôr k úspešnej sezóne. Ako ste ju videli vy?
„Celkovo hodnotíme sezónu ako veľmi ťažkú. Presne takú sme ale čakali. Nečakali sme však, že už pred sezónou sa budeme musieť vyrovnať s odchodom Kompaniecová a hneď na jeseň ukončí hráčsku kariéru Aspridu. Obe hráčky mali tvoriť kvalitu družstva a svojimi hernými skúsenosťami ho mali ťahať najmä pohárovými zápasmi. Treba povedať, že sme mali výborný vstup do sezóny, ale november s tretím kolom Európskeho pohára nám nevyšiel podľa predstáv. Po novom roku nám to dvakrát rozbil koronavírus a pre nás bolo veľmi náročné sa vracať späť na potrebnú fyzickú a hernú úroveň. Nakoniec sme to ale ukončili úspešne s tromi pohármi.“
Zhodneme sa, že bola úspešná na 99 percent, keďže stále chýba tá čerešnička na torte, úspech v pohárovej Európe?
„Áno môžeme. Európsky pohár je ťažký v tom, že aj jeden polčas dokáže ovplyvniť celkový výsledok. Nám nevyšlo prvé dejstvo v Ľvove a potom sme to už nedobehli. Najmä v Ľvove sa ukázala neskúsenosť družstva so zápasmi na Európskej scéne. Mesiac po tom sedem hráčok hralo na majstrovstvách sveta v Španielsku. Dovtedy mali za sebou z európskej skúsenosti akurát tak výprask v Paríži. Následne sme sa to doma snažili postaviť na „Mery“ Rebičovej a Pati Wollingerovej, ktoré mali najväčšiu skúsenosť na európskej scéne. Bohužiaľ to nakoniec o jeden gól nevyšlo. Ľvov ukázal kvalitu aj v ďalších kolách. Dostal sa až do semifinále, kde ho zastavil neskorší víťaz pohára.“
Dalo sa z tohto družstva vyťažiť viac?
„Ťažká otázka! Chýbal nám herný líder. Skôr to bolo postavené na kolektíve a na tom, že naše pozície boli vyvážené. Mali sme dobré brankárky s dobrou obranou, čo nám dávalo šance na úspech. Toto a to, že sme boli systémovo silní nám pomohlo v Mol lige a na Slovensku byť najlepší. Na prienik Európou je však potrebné ukázať väčšiu kvalitu a stabilitu výkonova to najmä tých individuálnych. Jednoducho, jeden z dvoch zápasov je málo a na postup nestačí.“
Ako sa vám bude odchádzať z Iuventy?
„Určite s hrdosťou na robotu, čo sme tu spolu s kolegami v klube a ľuďmi vo vedení odpracovali. Podarilo sa nám vytvoriť fungujúcu štruktúru klubu na profesionálnej úrovni a pozdvihnúť späť mládež na slovenskú špičku. O to viac ma to teší, že sme zapojili bývalé hráčky klubu a trénerov ako Dušan Daniš. Všetko sú to ľudia z Michaloviec a regiónu. Starší dorast získal titul, mladšie dorastenky skončili druhé a staršie žiačky zakončili ročník ziskom tretieho miesta z majstrovstiev Slovenska. Do realizačného tímu žien sa podarilo získať ľudí s veľkou odbornosťou ako Boris Aspridis, Milica Palovčáková, či Maťa Kasaková a začali sme pracovať inak ako všetci v rámci Česko - Slovenska. Ten proces mal svoju identitu, bol náš a priniesol aj úspech. To ma veľmi teší. Ukázali sme, že makať sa oplatí. Taktiež ma teší, že pri úsilí, ktoré do toho hráčky vkladali, tak 6 z nich to poslalo do sveta robiť veľkú hádzanú. Ukázali sme, že na Slovensku sa dá pracovať a vychovávať hráčky.“
Aké boli vaše plány pred štyri rokmi a ako sa vám ich podarilo naplniť?
„Situácia vtedy bola veľmi ťažká. V mládeži a najmä v doraste sme mali veľmi málo hráčok. Dnes môžeme povedať, že situácia je stabilizovaná. Pribudli deti v športových triedach, čo je predpokladom výchovy dostatočného počtu hráčok pre dorast. Príchodom Dušana Daniša sa práca s mládežou posunula. Celkovo sa zvýšil počet trénerov v mládeži na deväť a hlavne servis v mládeži je úplne na vyššej úrovni. Je potrebné tomu dať čas a som presvedčený, že Iuventa si bude schopná opäť vychovať ďalšiu silnú generáciu hráčok do družstva žien, tak ako tomu bolo napríklad v tejto sezóne.“
Začínali ste ako športový riaditeľ, končíte v dvojfunkcii, keď vám k tomu pridali aj pozíciu hlavného trénera. Bolo to ťažké skĺbiť?
„Keďže som športového riaditeľa robil už dva a pol roka, tak sa dalo nájsť riešenie ako áno. Ak by som išiel do tej situácie v jednom čase, tak sa skôr zbláznim, než niečomu pomôžem. Aj tak bolo časová náročnosť obrovská. Treba si uvedomiť, že je tu rad trénerov, zamestnancov klubu a rôznych odborných konzultantov, ktorí pracujú pre klub a je potrebné s nimi denne komunikovať. Iuventa je skrátka živý organizmus, ktorý je potrebné riadiť.“
Poďme k vašej budúcnosti. Vidíte sa skôr ako tréner, alebo ako manažér?
„Teraz vám odpovedať neviem. Je to otázka príležitosti, či výzvy, akú som dostal pred štyrmi rokmi. Trénerská robota ma baví. Pri tej manažérskej zistíte, že trénerská je väčšia radosť. Všetko má ale svoje úskalia. Treba nájsť správnych ľudí na správne miesto, čo si myslím, že sme momentálne v Iuvente našli.“
Z hádzanej celkom neodchádzate. V júni vás ako hlavného trénera junioriek SR čakajú majstrovstvá sveta.
„Po príchode domov som mal niekoľko dní voľna a následne som sa už aj ja spolu s kolegami z realizačného tímu začal pripravovať na šampionát. Od štvrtého júna sme absolvovali poslednú fázu prípravy v Púchove. Aktuálne sme na ceste na krátke herné sústredenie v Chorvátsku a samotný šampionát v Slovinsku.“
Svoju dvojfunkciu necháte síce ambicióznym ľuďom, no zatiaľ bez väčších skúseností. Trénerom tímu sa stane Peter Kostka, ktorý síce viedol mužské tímy, so ženským mu ale chýbajú skúsenosti. Tie chýbajú aj novej športovej riaditeľke Helene Aspridu. Ako by sa s tým mal klub vyrovnať a čo od nich očakávate vy osobne?
„Hela si svoje zažila ako hráčka. Nové pre ňu bude to, že bude musieť rozhodovať a riadiť celý aparát klubu. Myslím si ale, že už má tých skúsenosti zo zahraničia viac a určite to zvládne. Je to otázka času a určite to pôjde. Peťo Kostka určite nie je neskúsený tréner. Štyri roky trénuje chlapov, trénoval dorasty, či reprezentácie. Ja to vidím určite pozitívne.“
Káder prejde cez leto výraznou prestavbou, keď odíde až sedem hráčok. Nebola to pre vás ešte posledná výzva sa s tým popasovať?
„Práve naopak. Do toho treba zainvestovať veľa času a to je už práca pre iných ľudí. Družstvo sa buduje aj dva roky. Musí prejsť určitým vývojom. Aj teraz tam budú skúsené hráčky, ale aj niekoľko mladých, ktorým treba dať šancu.“
PETER BRENDZA
