Naša ďalšia sonda do basketbalovej histórie mapuje obdobie od roku 1986 do roku 1999, ktoré bolo významné hlavne z dôvodu, že basketbal ostal na športovej mape Michaloviec.
Druhá polovica osemdesiatych rokov znamenala pre basketbal v našom meste veľmi vážne zásahy do organizácie a života klubu. Od roku 1985 pracoval výbor basketbalového oddielu (Dóczy, Ihnácik, Sokologorský, Rebič st., Janošov) s nemenným faktom, že pomaly končila jedna úspešná generácia hráčov, ktorá pôsobila v I. SNBL, čo bola veľmi náročná a kvalitná súťaž. Aj keď sa ukazovali nové mladé basketbalové talenty, nedokázali sme dostatočne rýchlo týchto hráčov dobudovať do družstva mužov, kvalita nám jednoducho odchádzala. Nemilým výsledkom bolo to, že družstvo nedokázalo udržať druhú najvyššiu basketbalovú súťaž v Československu a v sezóne 1986/1987 zo súťaže I.SNBL vypadlo. Určitou náplasťou na neúspech bolo, že do 1. juniorskej ligy postúpili naši chlapci, ktorí sa pomaly dostávali aj na súpisku družstva dospelých. V nasledujúcej sezóne síce účinkovalo družstvo v krajskom majstrovstve, ktoré vyhralo, ale cez kvalifikáciu naspäť nepostúpilo. S výrazne omladeným kádrom družstvo účinkovalo v novej súťaži II. SNL až do sezóny 1992/1993, kedy postúpilo naspäť do 1.SNBL, ale po ročnom účinkovaní z nej vypadlo. V týchto prechodných sezónach však pôsobili v kádroch naši talentovaní odchovanci, z ktorých spomenieme len niektorých ako Kočí, Hospodár, Jánoš, Kmetony, Hocman, za ktorými pomaly nastupovala nová generácia Mihaľko, P. Šandor, R. Šandor, Kubový, Rebič, Smoľák, Kamberovič, M.Janošov a mnohí ďalší, ktorí obetavo držali našu zástavu v slovenskom basketbale.
Zmena spoločenského zriadenia v roku 1989 znamenala však aj pre samotný šport ešte výraznejšie zásahy zvlášť do samotných štruktúr jednotlivých športov. Kolektívnych športov sa zmeny dotýkali mimoriadne, pričom všetko nabralo ešte väčšie obrátky po vzniku a osamostatnení Slovenskej republiky. Vznikla samostatná Slovenská basketbalová asociácia a jej súčasťou boli našťastie vždy aj naše kluby, ktoré reprezentovali naše mesto na basketbalovom poli, ale už ako samostatné právne subjekty. Začiatky boli mimoriadne ťažké a bolo otázkou, či basketbal dokáže všetky tieto otrasy a zásahy prežiť hlavne ekonomicky v prostredí, kde basketbal nepatril k preferovaným športom. Basketbal bol veľmi odkázaný na podporu zvonku, vzhľadom na to, že jeho podstata u nás bola založená vždy na amatérskej báze a hráči, tréneri, či funkcionári tak odvádzali pre svoj šport neuveriteľnú obetu svojim nezištným vkladom. Najvýznamnejším zásahom do života basketbalu bolo, že sa osamostatnil, nebol závislý od nikoho a začal pôsobiť ako samostatný právny subjekt a to v období kedy bola ekonomická situácia v klube veľmi napätá, pretože po osamostatnení nezdedil nič. Problémy boli nielen s priestormi na trénovanie, ale aj na samostatné majstrovské zápasy, ktoré sa hrali v rôznych telocvičniach, pričom len tri objekty spĺňali predpísané normy. Terajšiu halu Chemkostavu sme museli opustiť a priestor nám bol daný v terajšej Mestskej športovej hale, kde sme však často pre iný program nemali možnosť odohrať ani stretnutia II.ligy, takže často sme hrávali aj v telocvični SPTŠ, či v telocvični SOU Strojárskeho. V určitom čase bola situácia s priestormi taká vážna, že basketbaloví činovníci uvažovali so zmenou pôsobiska s tým, že klub sa presťahuje do iného mesta, kde mu boli ponúkané lepšie priestorové podmienky. Všetko sme dokázali prekonať a za to je potrebné poďakovať ľuďom, ktorí sa o to pričinili a vydržali a to hráčom, trénerom, funkcionárom a v neposlednom rade aj ľuďom, ktorí tieto objekty v našom meste spravovali.
Samozrejme, dochádzalo aj k rôznym reorganizáciám basketbalových súťaží, keď bola zriadená najvyššia slovenská basketbalová súťaž, druhá celoslovenská i tretia liga na úrovni regiónov. Od roku 1993, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, tak naši basketbalisti pôsobili ďalej v III. lige, z ktorej postúpiť vyššie nebolo jednoduché. V sezóne 1994/1995 došlo k administratívnemu rozdeleniu v basketbalovom klube na 1.BK Michalovce kde existovali družstvá mužov, juniorov a prvýkrát aj junioriek, a kadetiek, a sekcia chlapcov BC Zemplín, ktorá sa zamerala výraznejšie na najmladšiu a žiacku chlapčenskú zložku. Kladom bolo to, že sa mladej generácii venovali kvalitní basketbaloví tréneri I. Rakovský, Merc, Feňák, M. Holda, Straka, Lakomá a ďalší. Až do sezóny 1998/1999 družstvo mužov ako víťaz tretej ligy absolvovalo dve neúspešné kvalifikácie do II. ligy a to v Pezinku a Žiline. Družstvá sa zapájali aj do Slovenského pohára, ten umožňoval stretávať sa s prvoligovými družstvami (napríklad muži sa stretli so Svitom, v ktorom hral reprezentant Svitek, Lovík, Drobný a ďalšie známe basketbalové mená), či ženy so Slovanom (s reprezentantkou Slosiarovou) a to bolo pre naše družstvá veľmi inšpirujúce. Pamätné boli vážne medzinárodné zápasy so srbskou Kikindou, či reprezentáciou Tunisu, ktorá sa u nás pripravovala na Olympijskú kvalifikáciu v rámci Afriky. Veľmi zaujímavé bolo, že s Kikindou sme nadviazali o trinásť rokov neskôr bližšie basketbalové vzťahy, ktoré pokračujú aj v týchto časoch, kedy sa naši mladí basketbalisti zúčastňujú kempov v Srbsku. Na mieste trénerov mužov sa v ročníkoch 1993/1994 až 1998/1999 striedali tréneri Merc, Janošov, Straka a I. Rakovský. Perspektívne sa už však v klube začala budovať štruktúra basketbalu s cieľom vybudovať pyramídu tak, aby bolo možné dopĺňať jednotlivé družstva systematicky. Túto myšlienku mali podporovať Školské športové strediská pri ZŠ v Michalovciach, z ktorých mohli nádejní žiaci i žiačky v pravidelnej športovej príprave pokračovať v družstvách najmladších žiakov, zapájaných do pravidelných súťaží a následne prejsť do mládežníckych družstiev. Klub dbal o to, aby mládežnícka základňa vždy fungovala a družstvá hrali súťaže, pričom juniori mali dopĺňať družstvá dospelých a postupne sa stávali kostrou aj družstva dospelých. Aj kadeti, aj juniori dokázali existovať medzi slovenskou basketbalovou elitou v prvých ligách, ktoré mali v tom čase vysokú úroveň.
Práca s mládežou sa výrazne ukazovala aj v tom, že v našom družstve každá hráčska generácia vychovala vo svojich radoch strelca s vyše dvadsať bodovým priemerom na zápas, či už išlo postupne o Kočího, Hospodára, Jánoša, Kmetonyho, Rebiča, Roba Šandora, Smoľáka, M. Janošova i ďalších u mužov, alebo Lakomá, Pariľáková a Skubeňová u žien, nášmu družstvu však výrazne chýbali naozaj vysokí hráči. V sezóne 1994/1995 sa v súťaži objavili aj dievčatá 1.BK D Michalovce, čo pre mnohých pamätníkov bolo určitým prekvapením, lebo ženský basketbal v Michalovciach dlho nebol. Postupne sa do súťaží dostávali družstvá žiačok, kadetiek i junioriek a vzniklo aj družstvo žien, ktoré pôsobili v Krajskom majstrovstve, neskôr v II. lige. Naše družstvá v čase kedy Slovensko patrilo medzi európsku ženskú elitu, nikdy neprenikli medzi ženskú basketbalovú smotánku, ale dokázali poraziť aj niektoré špičkové družstvá vo svojej kategórii, ktoré mali neporovnateľne dlhšiu basketbalovú históriu. K výraznejšiemu prieniku nám v tom čase bránilo napríklad aj to, že len v samotných Košiciach pôsobilo v tých časoch nie menej ako osem basketbalových klubov so zameraním na dievčenský basketbal, kde bola výkonnostná latka postavená naozaj vysoko. V žiackych súťažiach ale i v súťažiach stredných škôl bolo naše Gymnázium P.Horova rovnocenným súperom špičkovým družstvám na úrovni kraja, nielen u chlapcov, ale aj u dievčat. V kategórii kadetiek a junioriek sa naše dievčatá dokázali dostať medzi slovenskú elitu, ale družstvo žien trpelo na to, že väčšina dievčat po skončení strednej školy odchádzalo za štúdiom do iných miest na Slovensku a len veľmi málo z nich sa vracalo do rodného mesta po ukončení vysokej školy. V samotných súťažiach v uvedenom období, dokázal michalovský basketbal, okrem družstva mužov a žien, vždy udržiavať aj žiacke i mládežnícke družstvá a to vďaka sponzorom, ktorí boli ochotní basketbal podporovať. Tu treba spomenúť Firmu POP MIL Michalovce, firmu Eduard Pavlovčák a ďalšie, pretože len vďaka im basketbal v tomto období v Michalovciach nezanikol a dočkal sa, o desať rokov po vzniku Slovenska svojho vrcholu, keď dve sezóny po sebe družstvu mužov len o vlások unikol postup do slovenskej extraligy. V sezóne 1998/1999 naše družstvo mužov definitívne postúpilo do II.ligy (teraz 1.liga ), keď káder tvorili M. Janošov, Smoľák, Kamberovič, Hrehovčík, Hajdučko, Biganič, Demský, Z. Virčík, J. Hocman, Palčík, Mihaľko, Magoč a veľmi kvalitní juniori R. Rakovský, Štafura, Horvát a Stuľák, pričom, okrem Magoča, išlo všetko o našich odchovancov. Družstvo postupne získavalo v druhej najvyššej súťaži postavenie silného kolektívu a vždy sa následne dokázalo dostať do prvej osmičky, ktorá bojovala o postup do najvyššej súťaže. Začala sa ďalšia etapa budovania naozaj silného basketbalového družstva mužov s cieľom atakovať najvyššie priečky súťaže a pokúsiť sa v horizonte štyroch až piatich rokov o prienik medzi slovenskú basketbalovú elitu.
Zaujímavé udalosti a výsledky z tohto obdobia:
Ďalšie články si môžete prečítať na týchto odkazoch:
Úvodný článok : http://new.1bkmi.sk/clanky/1941/85-rokov-basketbalu-v-Michalovciach
História Michalovského basketbalu 1936 – 1970 :
http://new.1bkmi.sk/clanky/1943/Z-historie-michalovskeho-basketbalu-roky-1936-1970
Obšírnejšie mapovanie histórie, výsledky a fotky nájdete v publikácii od Miroslava Feňáka na odkaze (roky 1936 – 1986):
http://new.1bkmi.sk/clanky/1/Historia-klubu-1-BK-Michalovce
História Michalovského basketbalu 1970 – 1985 :
http://new.1bkmi.sk/clanky/1945/Z-historie-michalovskeho-basketbalu-roky-1970-1986
Rozhovor s R. Alexom, S. Sabom a M. Štefanom, osobnosťami Michalovského basketbalu :
Rozhovor s Š. Strakom, J. Hocmanom a Š. Koľom, osobnosťami Michalovského basketbalu :
Tento materiál je spracovaný na základe existujúcich podkladov od rôznych autorov a pamätníkov. Je pravdepodobné, ba až isté, že nie sú spomenutí všetci hráči, tréneri, dobrovoľníci, lekári, funkcionári či učitelia, ktorí sa zaslúžili o rozvoj nášho športu, preto sa im chcem touto cestou poďakovať a ospravedlniť, že neboli spomenutí.
Ladislav Janošov, 1.BKD Michalovce
