Do michalovskej Dukly prišiel v rámci výmeny za Mika Dalhuisena ešte v januári 2020. Od tohto času sa stal oporou zadných radov Zemplínčanov, ktorým dopomohol v nedávno skončenej sezóne k historickej bronzovej medaile. Jánovi Ťavodovi je v Michalovciach zrejme dobre, keďže sa dohodol na ďalšej zmluve pre sezónu 2021/22.
„Mal som aj iné ponuky. Prekvapilo ma, že ich bolo až toľko. Ja som ale bol ešte pred play-off presvedčený, že chcem zostať v Michalovciach a neriešil som tak nič iné. Som rád, že ostávam. Klub funguje na parádnej úrovni. Zázemie je tu výborné, diváci fantastickí. Keď prišla ponuka, nemal som čo riešiť,“ poznamenal pre náš portál tvrdý bek, ktorý na Slovensku hrával okrem Popradu a Michaloviec aj za materský Zvolen, Detvu, Banskú Bystricu či Žilinu.
Odchovanec zvolenského hokeja bol blízko k tomu, aby sa v minulej sezóne práve s materským klubom pobil o slovenský titul. Michalovčania však nezvládli dobre rozbehnutú semifinálovú sériu s Popradom, v ktorej na úvod viedli 2:0 na zápasy. Po štyroch víťazstvách v rade im finále vyfúkli práve „Kamzíci“. „Mňa to samozrejme rovnako ako všetkých chlapcov trápilo. Ani nie to, že sme nemohli vyzvať vo finále Zvolen, ktorý by bol pre mňa špecifický. Nemrzí ma to, že som nehral vo finále proti Zvolenu. Mrzí ma fakt, že sme finále nehrali, hoci sme boli blízko,“ poznamenal tridsaťročný bek, ktorý v Michalovciach bude patriť medzi služobne najstarších hráčov. „To fakt?“ pýta sa Ťavoda a následne v humornom tóne dodáva. „Tak to by som už mal mať aj nejaké slovo v kabíne. Konečne môžem aj niečo diktovať, nielen iba počúvať.“
Zemplínčania vlani naplnili predsezónne ambície, keď im na krk vešali bronzové medaile. A zdá sa, že v nasledujúcej sezóne z vrchných priečok ustúpiť nechcú. „Ambície opäť budú vysoké. Budú minimálne také, aké boli vo vlaňajšej sezóne. Ja som víťazný typ, chcem vyhrávať a preto som rád, že som tu. Urobím všetko preto, aby sa tímu darilo a aby bol michalovský divák, keď ho konečne vpustia na tribúny, spokojný,“ zdôrazňuje Ján Ťavoda. Toho neodradila ani fínska cesta razená Michalovčanmi. „Práve naopak. Tréner Valtonen je veľmi dobrým trénerom, čo ma takisto presvedčilo, aby som tu ostal. Jednak mám rád víťazné ambície a jednak sa môžem zdokonaliť v anglickom jazyku,“ pokračuje v úsmevnom tóne Ťavoda, podľa ktorého fínsky hokej dominuje svetu. „Bolo to vidno aj na majstrovstvách, kde boli vo finále. My sme sa vlani po trénerskej zmene posunuli vyššie. Tréner Valtonen má jasnú ideológiu. Vie, čo chce a vie to podať aj svojim zverencom. Osobne sa mi pod ním hralo dobre a preto som aj rád, za tú michalovsko-fínsku cestu.“
PETER BRENDZA
