V minulosti patril k talentom slovenského hokeja. V mladom veku sa mu päťkrát podarilo obliecť si reprezentačný dres, dvakrát získal s materskými Košicami slovenský titul. Po následných skusoch v Žiline či Detve sa rozhodol ujedať zo zahraničného chlebíka. Najskôr rok vo Francúzsku, potom dva v ruskej VHL. Štvrtú sezónu v rade ale vonku nezačne. Miroslav Macejko prijal výzvu v podobe ďalšieho úspechu michalovskej Dukly Ingema.
„Po troch sezónach vonku som sa chcel vrátiť späť na Slovensko. Prišla seriózna ponuka Michaloviec a keďže som chcel byť niekde bližšie Košíc, kde bývam, nebolo o čom a prijal som ju. Myslím si, že Michalovce budú pre mňa výborná voľba,“ rozhovoril sa pre náš portál 29-ročný už skúsený obranca ošľahaný zahraničnými skúsenosťami. Rok strávil vo francúzskom Nice, dva v ruskom Dizel Penza účinkujúcom vo VHL. „Dalo mi to samozrejme strašne veľa skúsenosti. Čo sa týka VHL, je tam veľa mladých hráčov, no je to kvalitná súťaž. Určite nič neľutujem. Videl som iné štýly hokeja, no povedal som si, že dosť a chcem sa vrátiť bližšie domov,“ pokračuje k svojmu návratu na slovenské klziská Miroslav Macejko.
Dvadsaťdeväťročnému bekovi nevadí ani fakt, že sa sťahuje k najvýchodnejšiemu účastníkovi extraligy. Veď v Rusku sa nacestoval až, až... „Cestovali sme lietadlom, vlakom, aj autobusom,“ smeje sa Macejko, ktorý sa aj kvôli cestovaniu chcel vrátiť na Slovensko. „Popravde, mne to až tak nevadí, no určite to bolo náročné. Aj z Michaloviec nás čaká dlhé cestovanie. Je však rozdiel ísť do Bratislavy cca šesť hodín, ako letecky, alebo cestovať sedemnásť hodín vlakom.“ Vysoké ambície sú pre neho skôr motiváciou, ako príťažou. „Je iba dobré, že klub si dáva vysoké ciele. V minulej sezóne bolo družstvo na treťom mieste a teraz nemôže ísť s cieľmi dole. Opäť sa teda musíme pokúsiť hrať o špicu ligu,“ dodáva na záver Miroslav Macejko.
PETER BRENDZA
