Posledný záchvev babieho leta využili členovia najstaršieho michalovského Klubu slovenských turistov (NM KST) Turista na absolvovanie už tradičného jesenného podujatia.
Výlet začali hneď zrána pod bezoblačnou oblohou v obci Poruba pod Vihorlatom učupenej na hranici Podvihorlatskej pahorkatiny a Vihorlatských vrchov. Uvedená lokalita bola osídlená už od nepamäti (nájdené mladopaleolitické nástroje). Prvá písomná zmienka je z r. 1418, kedy táto stredoveká osada patrila humenskému panstvu. V rokoch 1938 – 39 tu na miestnej škole pôsobil neskorší hrdina Sovietskeho zväzu kpt. Ján Nálepka. Počas II. sv. vojny 3.–4. 11. 1944 bola obec za pomoc partizánom Nemcami vypálená. Zopár kilometrov pohodlnej chôdze po zelenej turistickej značke povedľa Porubského potoka neustálym, no miernym stúpaním stretajúc občas hubárov s plnými košíkmi a sú zrazu medzi bežnými listnáčmi v dobre „zašitej“ rozsiahlej oáze jedlých gaštanov. Nezostali však len pri zbere tejto lahodnej pochutiny, ktorej ale oproti predchádzajúcim rokom bolo pomenej, ba ešte aj v podpriemernej veľkosti, no keďže ešte stále trvala hubárska sezóna poobzerali sa i po onej tradičnej lesnej plodine, z ktorej si v hojnom počte nazbierali hlavne „podpinky“ (armillaria mellea). Ďalšie pohodové kráčanie tentokrát popri Lomockom potoku, no aj trošku strmším stúpaním a už sa nachádzajú pri Starej koniarni (525 m n. m.) neďaleko od majestátneho Vihorlatu. Táto lokalita je jedna z najúchvatnejších slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov, ktorú výbor svetového dedičstva schválil 28. júna 2007 na Novom Zélande na zápis do zoznamu svetového dedičstva Unesco. Pralesy sú výsledkom tisícročia trvajúcich vývojových procesov za minimálnej prítomnosti a činnosti človeka.V tomto pralese je hlavnou drevinou buk lesný (fagus sylvatica), ktorý spolu s jedľou bielou (abies alba) vytvárajú vzácne jedľovo-bukové spoločenstvá. Návrat za neustáleho klesania teraz už ale po žltej turistickej značke ponajprv južným a za žblnkotajúcim sútokom Lomnického a Probského potoka východným smerom ich doviedol do podhorskej obce Remetské Hámre východiska k perle Vihorlatu – Morskému oku. Sídlo bolo pôvodne o cca 3 km vyššie v horách v oblasti Potašnej na brehoch riečky Okna. V terajšom priestore sa s výstavbou začalo na prelome 18. a 19. storočia, prvá písomná zmienka z r. 1828. Obec bola v minulosti známa ťažbou dreva, pílou, uhliarstvom, ako aj dolovaním železnej rudy a malou železiarňou. V rokoch 1939 – 1944 uzurpovaná Maďarmi a pričlenená k nim.
Podujatie, na ktorom si okrem už hore spomínaných pochúťok nazbieraných v rôznymi farbami hýriacom jesennom lese zgustli aj na jabĺčkach v bývalom, no teraz spustnutom a zanedbanom sade, na ktorý cestou naďabili uspokojilo celú našu chasu, k čomu určite prispelo celodenné slnečné počasie i pomerne vysoká teplota vzduchu (17 ºC).
Anton Hasák
predseda KST Turista Michalovce
