files/g6epibozi5ymgi2t.jpg
Michalovce| Dukla Michalovce| Iuventa Michalovce| 1 BK MI| MFK Zemplín| ZOS Michalovce| Rimkat| TV Zemplín| CK Bomex
Noviny Zemplína
Hľadanie poďľa názvu
, meniny má , zajtra

Veľmi zaujímavá kariéra nepoddajného športovca

 

Michalovský päťdesiatnik Ladislav Lechan sa v mladosti venoval nielen silovému trojboju, ale aj kulturistike. Rovnomerne pestoval obidva športy, keďže navzájom dosť úzko súviseli. Po roku 1989 presedlal len na silový trojboj. Pred troma rokmi  prežil ťažkú dopravnú nehodu. Jej následky cíti dodnes, a preto sa venuje už len tlaku na lavičke (jedna z disciplín spomínaného trojboja).

 


 

Športové začiatky

    

 „S častejším športovaním som začal ako 14-ročný. Spočiatku som sa zdokonaľoval len v silovom trojboji, čo neľutujem, pretože som získal dobré základy pre kulturistiku,“ spomínal zhovorčivý športovec. Pravda, v spomínanom veku bol pevne rozhodnutý zaoberať sa iba silovým trojbojom, na kulturistiku si, vzhľadom na objem svalovej hmoty netrúfal. Uvedený trojboj pozostáva z drepu, tlaku na lavičke a mŕtveho ťahu (pozn.red. - zdvihnutie činky od zeme po pás tela).

    

Vďaka pravidelnému trénovaniu mal L.Lechan dobre vyvinuté svaly. Preto sa po dvoch rokoch športovania dal aj na kulturistiku. „Prvými tréningovými miestami boli pivnice v súčasnosti už starších obytných blokov a už v zbúranom rodinnom dome pri dnešnom sídle Saleziánov,“ pokračoval v spomienkach.

    

Nádejný športovec začal rozmýšľať aj o úpravách stravovacieho režimu. „Najprv som konzumoval výlučne diétnu salámu. Keď som však po debatách s odborníkmi zistil, že vlastne vôbec nie je diétna, začal som konzumovať kaloricky výdatné kuracie mäso, ktorému som ostal verný dodnes,“ konštatoval.   

    

Nevšedné športové náradie

  

Postupom veku zároveň Laco systematicky priberal na váhe, aby zvládal oba spomínané športy. „A musel som si dávať pozor. Išlo o to, aby som nenaberal tuky, ale by sa mi postupne zosilňovalo svalstvo,“ uviedol. V tých časoch sa pripravoval asi tak hodinu denne. Mal aj veľmi zaujímavé a v súčasnosti aj úsmev vyvolávajúce športové náčinie.

  

„Už to teraz môžem povedať. Chodieval som s kamarátmi do bývalých Cestných stavieb. Sídlili vedľa železničnej stanice pri dnešnej výpadovke v smere na Strážske. Brali sme odtiaľ takzvané lešenárske trúbky, ktoré sme napĺňali roxorom. Išlo o to, aby sa neohli. Pri tréningu nám suplovali klasické činky,“ humorne sa vrátil do minulosti.

Pre zaujímavosť, vo veku šestnástich rokoch Lechan už zatlačil stokilovú činku.

  

V tom čase viac inklinoval k silovému trojboju, než ku kulturistike. „Viac ma bavilo dvíhať činky ako sa natierať špeciálnymi kulturistickými masťami a voňavkovať sa. Nehovoriac o veľmi tvrdej diéte, ktorú si už aj vtedajšia kulturistika vyžadovala,“ veľavravne dodal.

Prvýkrát združení v TJ

    

Ladislav nezanevrel na pravidelné športovanie ani počas dvojročnej vojenskej prezenčnej služby. „Vojenčil som v Martine a Bratislave. V hlavnom meste sme mali posilňovňu, ktorú som pravidelne využíval. Takže, z cviku som rozhodne nevypadol,“ zdôraznil.

  

Po návrate do Michaloviec naďalej pokračoval v tvrdých tréningových dávkach. V už spomínanom dome sa pripravoval s kamarátmi - Jozefom Lechmanom, Jozefom Kopanišinom, Petrom Pillárom a inými šikovnými borcami. Túto partiu viedol Zoltár Jurko, sečovský tréner zvučného mena. „Striedavo sme sa venovali silovému trojboju a kulturistike,“ doplnil. V prvej polovici 80-tych rokov sa tieto nádejné športové talenty združili v bývalej Telovýchovnej jednote Zemplín Vihorlat Michalovce. „V tom období som si už svoj čas musel deliť medzi šport, prácu a rodinu, čo bolo dosť náročné,“ vyjadril sa.

 

Excelentný výkon

   

V tejto ére L.Lechan a jeho oddieloví kolegovia konečne využívali modernejšiu telocvičňu. „Bola v jednom z obytných blokov na Sídlisku východ,“ zaspomínal si. Konštatoval, že o jej zriadenie sa do veľkej miery zaslúžilo aj Jednotné roľnícke družstvo v neďalekých Budkovciach, vtedajší Lechanov zamestnávateľ.

   

„Prvýkrát som sa výraznejšie prezentoval na verejnosti na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Vďaka vtedajšiemu trénerovi Zoltánovi Jurkovi som sa predstavil na exhibícii v silovom trojboji. Konala sa na Lodenici na Zemplínskej šírave,“ vrátil sa do dávnejšej minulosti. Mal veľkú trému, ktorú však postupne prekonal. „Po prvýkrát v živote som „potiahol“ mŕtvy ťah na 200 kilogramov, čo bol na túto dobu skutočný unikát,“ okomentoval svoj excelentný súťažný výsledok.  

 

 V prešovských službách

  

Po tomto výkone Laco získal obrovské sebavedomie. Bez problémov sa začal zúčastňovať na rôznych republikových súťažiach, kde sa rýchlo zaradil medzi československú špičku. „Pravidelne som vyhrával kulturistické súťaže o pohár miest Praha, Opava, Zlín, Poprad, Prešov ale aj ďalších,“ povedal. V Banskej Bystrici sa stal slovenským majstrom v silovom trojboji. Vďaka týmto výrazným úspechom dostal ponuku na pôsobenie v prešovskej Lokomotíve, ktorú bez váhania prijal. V tomto klube pôsobil v rokoch 1984 až 1990.

   

„Michalovčania mi síce nič otvorene nepovedali, ale z ich správania bolo zrejmé, že na mňa majú ťažké srdce,“ netajil úprimnosť. Čakalo ho pravidelné dochádzanie do Prešova, s čím však nemal väčšie ťažkosti. Mal zabezpečené vozidlo a v ústrety mu vychádzal aj už spomínaný zamestnávateľ. Otvorene ale priznáva, že zanedbával rodinu.

  

Reprezentačná pozvánka

   

„V roku 1985 som dostal pozvánku do československého kulturistického reprezentačného družstva. Vtedy som to pokladal za vrchol svojej kariéry. Odrazu som sa ocitol v spoločnosti takých borcov, akými boli súrodenci Grolmusoví, Peter Uhlíček, Ondrej Žemba, Alois Pek, Anton Holič a ďalší,“ radostne konštatoval. Vyzdvihol, že sa k nemu správali veľmi kamarátsky.

   

S odstupom mnohých rokov Lechana mrzí, že v rámci zahraničia štartoval len v štátoch vtedajšieho socialistického bloku. „Tam som bol deviaty, siedmy či piaty,“ dodal. Práve v západoeurópskych krajinách bola kvalitná konkurencia, ktorá sa pripravovala v špičkových podmienkach. Žiaľ, konfrontácia v silovom trojboji s ňou nebola povolená. Pritom Lacovi by sa bola zišla ako soľ. Určite by mu značne pomohla vo výkonnostnom napredovaní.

  

Úspešný návrat

   

Po nežnej revolúcii z ekonomických príčin prestal so športovaním. „Prišiel som o zamestnanie. A keďže živobytie bolo prvoradé, štyri roky som si v Nemecku zarábal ako tesár,“ vyjadril sa. Po návrate domov sa zamestnal v civilno-bezpečnostnej službe. „Stále mi však čosi v živote chýbalo. Z toho dôvodu som sa po dlhej prestávke v roku 2000 vrátil k silovému trojboju. O rok na to som na európskom šampionáte v Bratislave obsadil šieste miesto,“ okomentoval úspešný comeback.

   

Ďalšie úspechy nenechali na seba až tak dlho čakať. Na obdobnom podujatí v Budapešti v roku 2003 obsadil štvrtú priečku. „Dodnes ma dosť mrzí, že som sa pre zranenie ešte v tom istom roku nedostal na majstrovstvá sveta do Kanady,“ smutne poznamenal. 

     

Ťažké životné skúšky

   

Ďalšiu, ale nedobrovoľnú športovú pauzu mal v období rokov 2003 až 2007. „Na štartovanie na súťažiach mi jednoducho chýbali peniaze,“ bez servítky na ústach pomenoval hlavný problém. K tomu sa pridala veľmi vážna dopravná nehoda v júli 2007. „V Ruskom Hrabovci v Sobraneckom okrese som sa na motorke čelne zrazil s autobusom. Prežitie tejto zrážky pokladám za svoje druhé narodenie. Mal som trojitú otvorenú zlomeninu predkolenia, roztrieštenú panvu, roztrieštený kĺb, natrhnutú obličku a natrhnutú pečeň,“ dojato rozprával. Robustný chlap schudol na neuveriteľných 64 kg.

   

Celých osem mesiacov bol absolútne pripútaný k lôžku. Bol totálne odkázaný na pomoc iných. S nemocničným prostredím mal nepretržité dva a pol ročné skúsenosti. „Napriek tomu som sa povahovo nezmenil. Som stále taký, aký som bol predtým,“ zdôraznil. Teší ho, že ho v nemocnici navštívili mnohí priatelia, príbuzní a známi.

Obdivuhodný návrat

  

„Na jar minulého roku som znova začal s plnohodnotným športovaním. Po dohode s reprezentačným trénerom Čaplom som pustil do tlaku na lavičke. Ostatné disciplíny silového trojboja nemôžem zo zdravotných príčin pestovať,“ vysvetlil.

  

Tvrdý dril sa Lacovi rozhodne vyplatil. „Vyhral som Pohár mesta Trenčín. Na neoficiálnych majstrovstvách Európy v Poľsku mi patrila druhá pozícia. Prvenstvo som získal aj na medzinárodnom Vianočnom pohári v Bánovciach nad Bebravou,“ vyratúval úspechy. Vďaka triumfu na posledne uvedenom podujatí sa prebojoval na svetový šampionát do Malajzie. „Opakujem, štartujem len v tlaku na lavičke, čo platí aj o súperoch. Som zaradený do kategórie telesne postihnutých športovcov,“ objasnil.

 

Z Laca napokon ťažko, ale predsa vyšla, že do Malajzie nepocestuje. „Z rôznych príčin tam pôjdu mladší borci. Viac sa už k tomu nebudem vyjadrovať,“ rýchlo uzavrel citlivú tému.        

 

Bude na paralympiáde?

  

Zásluhou uvedených výsledkov výrazný krok k účasti na letných paralympijských hrách v Londýne. Tento športový sviatok sa uskutoční v roku 2012. „Dúfam, že sa mi vyhnú zranenia, že splním kvalifikačný limit a že teda do Veľkej Británie pocestujem,“ vyslovil prianie. Ani potom však neuvažuje o konci bohatej športovej kariéry. „Športovanie je pre mňa drogou. Neviem si predstaviť, že by som s ním zo dňa na deň len tak skončil,“ vyznal sa.

  

Zdôraznil, že vďaka športu nadobudol nepoddajnosť, odriekanie a tvrdú disciplínu. Spoznal mnoho zaujímavých ľudí. „Šport však zavinil, že som zanedbal rodinu,“ uzavrel michalovský silový trojbojár Ladislav Lechan.

                                           (n)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 



Uverejnené: 05.11.2010 10:10:10 files/mono6o54znw2p6rn.jpg
Práca v Michalovciach
Práca Michalovce
Reklama
files/nwmbaks2nfraja7t.jpg
Súťaž
tipovanie
Anketa
Miniaplikace
Pracovné ponuky
tipovanie
Reklama
files/nwmbaks2nfraja7t.jpg
Facebook
Kontakt
redakcia@novinyzemplina.sk

Návštevnosť
TOPlist
©2012 Noviny Zemplína
Generované redakčným CMS systémom HEMERA spoločnosti NIKA PRESS s.r.o.