Po skončení úspešnej hráčskej kariéry sa rozhodol ísť v stopách svojho otca Jána. Trénerské remeslo najskôr brúsil Juraj Faith pri košickej mládeži. Minulé leto ako blesk z jasného neba prišla ponuka, ktorá sa ani odmietnuť nedala. Faith kývol ambicióznej michalovskej Dukle Ingema, ktorej vtedajší tréner Miroslav Chudý ho chcel ako svojho asistenta. Po zmene na poste hlavného trénera ostal na tejto pozícii aj pri Tomekovi Valtonenovi. Spolu doviedli michalovský hokej k cennému bronzu a Faith tak hneď vo svojej prvej sezóne v seniorskom hokeji ako tréner získal cenný kov. O prestupe do seniorského hokeja, sezóne, ale aj to, že bude v Michalovciach v realizačnom tíme Tomeka Valtonena aj v budúcej sezóne, sú už témy nášho rozhovoru „Na aktuálnu tému“.
Pán tréner, aké boli vaše očakávania od prvej sezóny medzi mužmi v najvyššej Tipos Extralige?
„Moje očakávania začali už počas leta, keď sa začalo skladať mužstvo. To bolo od začiatku skladané na to, aby hralo hore. Cieľom bolo semifinále, družstvo sa tak malo pohybovať niekde v prvej štvorke. Naše ambície sa zo začiatku nenapĺňali, postupne ale mužstvo chytilo svoju tvár. Sezónu sme ukončili celkom pekným tretím miestom a historickou medailou pre Michalovce. Aj preto svoju prvú sezónu ako trénera hodnotím pozitívne.“
Čím sa to dá vysvetliť, že sa vám v úvode nedarilo. Dalo by sa povedať, že novopostavené družstvo potrebovalo viac času?
„Presne ako hovoríte! Počas leta sa tu vymenila polovica kádra, prišli noví hráči a mužstvo tak potrebovalo čas, aby si hráči sadli. Potrebovali si spolu sadnúť obranné dvojice, útočné trojice, aj jednotlivé päťky. Výmenou hlavného trénera prišiel nový impulz a mužstvo sa nakoplo. Na konci základnej časti sme mali výborné obdobie. Treba spomenúť sériu trinástich výhier. Nakoniec to vypálilo tak, ako sme všetci videli.“
Keďže ste sa v novembri pohybovali okolo deviateho miesta, druhé miesto po základnej časti bolo prekvapením. Rátali ste s ním?
„Stále ostávalo veľa času na to, aby sa napravili nepriaznivé výsledky. Mužstvu sme stále verili, že má na to, aby dosiahlo ciele, ktoré stanovilo vedenie klubu. Pripravovali sme ho na to, aby začalo víťaziť. To sa postupom času aj stalo a nakoniec bolo z toho druhé miesto po základnej časti.“
Štvrťfinálová séria s Trenčínom bola dramatickou a asi najlepšou sériou zo všetkých. Na jednej strane ste pokorili slávnejšiu Duklu, na druhej vám séria s Trenčínom asi odobrala sily, ktoré potom chýbali v semifinále proti Popradu. Bolo aj to dôsledkom vypadnutia?
„Trenčín bol asi najťažší možný súper na štvrťfinále. Séria bola veľmi ťažká a odobrala nám strašne veľa fyzických, ale aj psychických síl. Hneď prvý zápas bol nesmierne náročný, otočili sme však z 0:4 na 5:4. Obe mužstvá sa prezentovali dobrou hrou, rozhodovali maličkosti. Trenčín bol veľmi ťažkým protivníkom.“
Čo vám chýbalo v sérii s Popradom?
„Chýbala nám efektivita v zakončení. V šiestich zápasoch sme premenili iba jednu presilovku. V takýchto náročných sériách rozhodujú práve tieto situácie a my sme neboli dostatočne dobrí v presilovkách, a tak nám chýbal stále jeden, či dva góly, ktoré sme v nich mali dosiahnuť.“
Za stavu 2:0 na zápasy pre vás sa asi veľa Michalovčanov už videlo vo finále. Čaro série hranej na štyri zápasy je však aj v tom, že aj po dvoch prehrách sa môžete vrátiť do hry. Popradu to sadlo. Vyhral štyri zápasy v rade a postúpil do finále. Vypadnutie po takom priebehu určite mrzelo...
„Sériu sme rozbehli veľmi dobre. Dobre sme si súpera zmapovali, keďže sme ho poznali z predošlých duelov. S Popradom sme odohrali asi najviac zápasov, takže sme sa poznali. Vedeli sme, že nás čaká nesmierne ťažká séria. To sa nakoniec potvrdilo. Po našom vedení 2:0 sme chceli zvládnuť aspoň jeden zápas v Poprade, čo sa nám nepodarilo. Stále sme ale žili. Absolútne nám však nevyšli prvé dve tretiny piateho zápasu. Oproti Popradu sme boli slabší v presilovkách a to v sérii rozhodlo.“
Podľa posledných správ zostávate v realizačnom tíme Dukly aj pre budúcu sezónu. Prečo ste sa takto rozhodli?
„Aj keď som mal na stole aj inú ponuku, rozhodol som sa pokračovať v Michalovciach. Duklu vnímam ako ambiciózny, seriózny klub, ktorý pracuje na profesionálnej úrovni. Dobre poznám aj trénera Valtonena, ktorý veľmi chcel, aby som v realizačnom tíme ostal. Spolupráca medzi nami bola na výbornej úrovni. Aj preto tu ostávam.“
Michalovská Dukla si kladie zakaždým vysoké ciele. Latka je tentoraz veľmi vysoko. Boli aj tieto ambície dôvodom, že tu ostávate?
„Priebežne sme sa vedením klubu rozprávali aj o cieľoch pre budúcu sezónu. Určite nebudeme chcieť, aby boli menšie, ako v tejto sezóne. Je však ešte predčasné niečo dopredu vyhlasovať. Isté je, že latku v klube podliezať nechcú.“
Už ste hovorili o svojej pozícii aj s hlavným trénerom Valtonenom?
„Keď bol ešte v Michalovciach, tak sme sa priebežne o tom bavili. On už bol vtedy podpísaný a veľmi chcel, aby som ostal aj ja. Momentálne sme v dennom kontakte, či už telefonicky, alebo esemeskami.“
Okrem vás bude trénerský tím čisto fínsky. Tejto národnosti je aj športový riaditeľ. Učíte sa tento jazyk, aby ste im lepšie rozumeli?
„Tak to určite nie. Spolu s trénerom Valtonenom sme komunikovali po anglicky a tak to bude aj v nastávajúcej sezóne. Všetci ovládajú perfektne angličtinu, čiže si myslím, že to problém nebude. Je to dobré aj pre mňa, pretože sa môžem zdokonaliť v tomto jazyku a samozrejme, aj vo fínskej trénerskej škole. Mám totiž záujem v lete ísť od tejto krajiny na akciu, kde bude trénerský štáb z celého sveta.“
Peter Brendza
