Desať rokov stál Pavol Derfényi na čele slovenského hádzanárskeho zväzu (SZH). Na októbrovej volebnej konferencii SZH však došlo k prekvapujúcej zmene a na prezidentskú stoličku slovenskej hádzanárskej federácie sa posadil Jaroslav Holeša. Čo na to Pavol Derfényi, ako to znáša a čo plánuje ďalej robiť?
Pán Derfényi, pred troma týždňami sa uskutočnila volebná konferencia Slovenského zväzu hádzanej, po ktorej došlo k výmene na poste prezidenta, kde práve vás vystriedal Jaroslav Holeša. Ako ste prijali tento rezultát?
„Neznášal som ho ľahko. Posledné roky priniesli hádzanej úspechy, o akých sa nám predtým ani nesnívalo. Mužská reprezentácia sa prebojovala na štyri šampionáty, mládežnícke výbery sa štyri razy umiestnili v Európe, či vo svete do siedmeho miesta. Nie je jednoduché odísť z fungujúceho systému, navyše po očierňujúcej a nepravdivej kampani.“
Čo hovoríte na to, že pomer hlasov 54:47 nebol vôbec jednoznačný?
„Rátal som s tesným výsledkom, po úvodných hlasovaniach konferencie som však veril, že bude v môj prospech. Rozhodlo pár hlasov ľudí, ktorí mi deklarovali podporu, ale v tajnom hlasovaní sa rozhodli pre môjho protikandidáta.“
Ako sa pozeráte na svoju desaťročnú misiu na poste šéfa slovenskej hádzanárskej diplomacie?
„Zväz som preberal s prázdnou pokladňou, dlhom päť miliónov korún, pošramoteným kreditom doma aj v zahraničí a bez športových výsledkov. Svojmu nástupcovi som zanechal v pokladni takmer stotisíc eur, tím erudovaných ľudí, dobré meno v medzinárodných kruhoch a mužský tím, ktorý sa prebojoval už na štvrtý šampionát. K týmto faktom nemusím nič dodávať.“
Čo si myslíte o svojom nástupcovi Jaroslavovi Holešovi? Aké má šance zmeniť to, na čo pred voľbami poukazoval?
„A poukazoval vôbec na niečo konkrétne? Veď neprišiel so žiadnou ucelenou víziou, boli to skôr také predvolebné reči. Z jeho prezentácie mi nie jasné ani to, čo chce robiť a už vôbec nie ako. Hádam s výnimkou marketingu, kde má skúsenosti. Všetci očakávajú, že splní svoj sľub a zabezpečí silných marketingových partnerov pre obe najvyššie súťaže. Myslím, že v kľúčových veciach nový prezident skôr, či neskôr nadviaže na fungujúce veci a bude napĺňať moje vízie. Dôkazom je, ako rýchlo si osvojil moju predstavu o organizovaní ženského európskeho šampionátu na Slovensku...“
Čo znamená váš odchod z prezidentskej stoličky pre východ Slovenska a konkrétne pre Michalovce. Uvidia tunajší hádzanárski priaznivci ešte niekedy vôbec slovenskú reprezentáciu? Spomíname to preto, lebo za vašej éry bola či už mužská, ženská alebo rôzne mládežnícke výbery v našom meste častým hosťom...
„Nezarieknime to. Veľa záleží na klubovej diplomacii. Michalovce majú všetky predpoklady: najmodernejšiu špecializovanú halu na Slovensku - Chemkostav Arénu, ďalšiu regulárnu halu na gymnáziu Pavla Horova, skúsenosti, výborné publikum, zastúpenie v reprezentácii. Centrum Zemplína si reprezentačnú hádzanú zaslúži, nech by bol prezidentom zväzu ktokoľvek.“
Čo ďalej? Jednu éru máte za sebou, rozhodne ste však ešte nepovedali posledné slovo...
„Rád by som ešte niečo pre hádzanú urobil. Či už v kraji, alebo doma, v Michalovciach.“
Dopočuli sme sa, že v hre bol váš príchod do štruktúr ženskej Iuventy Michalovce. Na čom to stroskotalo?
„Hádzaná nie je futbal, výkonnú štruktúru v kluboch tvorí jeden, nanajvýš dvaja ľudia. A Iuventa má manažérsky post obsadený. Prejavila však záujem využiť moje dlhoročné skúsenosti a kontakty. O rozsahu a forme spolupráce ešte rokujeme.“
A čo tak pomôcť mužom michalovského HC WinLand, ktorí sa netaja v blízkom horizonte zaútočiť na postup do extraligy?
„Oslovili ma aj muži. Premýšľam nad tým, šance klubu na extraligu vidím ako reálne. Ak by Michalovce mali svoje zastúpenie v ženskej, aj mužskej súťaži, potvrdili by, že sú najhádzanárskejším mestom na Slovensku.“
