Po dvoch štvrťfinálových dueloch medzi michalovskou Duklou Ingema a trenčianskou Duklou je stav vyrovnaný. Michalovčania nevyťažili nič z psychickej výhody po piatkovom zápase, v ktorom otočili skóre z 0:4 na 5:4. Druhý duel na svojom ľade si dali vziať, hoci viedli 1:0 aj 2:1. Tentoraz obrat režírovali troma gólmi v rade Trenčania, ktorý po výhre 4:2 a vyrovnaní série pred domácim dvojzápasom majú psychickú výhodu na svojich hokejkách.
Tak ako sa čakalo, štvrťfinálová série, ktorú sme nazvali aj súboj o najlepšiu Duklu na Slovensku, je nesmierne vyrovnaná. Ako sa presvedčili Trenčania, istý si nemôžete byť ani za výraznejšieho vedenia. „Chceli sme vyhrať aj v druhom zápase, no nepodarilo sa nám naplniť to, čo sme si hovorili v šatni. Aj ja som predpokladal, že psychická výhoda bude po tom obrate na našej strane. A vidíte, nebola... Zlyhávali sme vo viacerých detailoch. Boli sme veľa vylučovaní. Prvý zápas sme zvládli, druhý nie a v sérii je tak stav 1:1,“ konštatuje jedno z najväčších michalovských prekvapení, útočník Tomáš Torok. Michalovčania v piatok režírovali svoj obrat hlavne v presilových hrách, z ktorých strelili štyri góly. Efektivitu v nich v sobotu už nedokázali zopakovať. „Samozrejme, že to má súvis s našou prehrou. Spoločne s tým, že sme inkasovali až osem gólov, čo je strašne veľa. My sa jednoducho pred tretím zápasom potrebujeme dostať na úroveň nášho hokeja, pretože sme sa na ňu v play-off zatiaľ nedostali. Potrebujeme sa vrátiť k tej hre, ktorá nás zdobila na konci základnej časti, kedy sme vyhrali trinásť zápasov v rade,“ pokračuje v kritickom tóne Tomáš Torok a následne dodáva. „Nebudeme si klamať! Oni tých gólov dala viac. Pripadalo mi to, ako keby mali väčšiu túžbu po víťazstve. Boli sme veľa vylučovaní a to nás dostávalo do kolien. V druhom zápase sme boli slabším tímom.“
Po prvom zápase sa čakalo, ako sa Trenčania vysporiadajú s tŕpkou prehrou. Nie každé mužstvo totiž dokáže psychicky zniesť, že viedlo o štyri góly na nevyhralo... „Hráčov ani nebolo ťažké motivovať. Skôr bolo ťažké nastaviť hlavy tak, aby to nemalo negatívny efekt. Za prvým zápasom sme urobili hrubú čiaru. Je to pre všetkých nová skúsenosť, ktorú už zažiť nechceme. Mužstvo na prehru zareagovalo veľmi dobre,“ podotýka tréner Trenčína Ján Pardavý, ktorému sa sobotňajší zápas hodnotil ľahšie. „Poučili sme sa z piatkového kolapsu v druhej tretine... Zlepšili sme veci, ktoré nám v piatok nešli. Práve také maličkosti rozhodli o našom víťazstve. Cením si hlavne tretiu tretinu. Práve takto sme mali hrať v piatok od druhej časti. Hrali sme jednoducho, zodpovedne, jeden za druhého.“
Trenčania mali v rukách dve výhry z Michaloviec, spokojní sú však aj s jedným víťazstvom. „Z pohľadu série by sme na Michalovčanov zrejme vytvorili väčší tlak, keby sme tu vyhrali dvakrát. Musíme byť ale spokojní aj s jedným víťazstvom,“ reaguje Pardavý, ktorý bol spokojný aj s ôsmimi strelenými gólmi svojho tímu. „Trošku je to pre mňa prekvapivé. Všetci sme čakali to, že v našich zápasoch bude padať menej gólov, tak ako to bolo v súbojoch v základnej časti. Sme určite spokojní s tým, že sa nám takto darilo a takisto aj s tým, že sme prvýkrát v sezóne porazili Michalovce. Keď si ale spomeniem na tie zápasy v základnej časti, všetky boli otvorené až do konca. Play-off je navyše iná súťaž.“
Po piatkovom obrate sa čakalo, že Michalovčania budú s psychickou výhodou na hokejkách v sobotu dominantnejší. Keď v druhej minúte tečoval Louisovu strelu za chrbát Valenta Hickmott, ich výhoda sa ešte viac znásobila. Žiaľ, v ďalších minútach na to nenadviazali a treba objektívne povedať, že zaslúžene prehrali. Trenčania si totiž vzhľadom na to, čo sa dialo v prvých dvoch zápasoch na ľade nezaslúžili domov odchádzať s prázdnymi rukami. Hokejový pánboh to podelil spravodlivo. Po jednej výhre na obidve strany. „Rozhodla hra v nerovnovážnom stave. Nám v piatok vyšli presilovky, v sobotu absolútne nie. Po tom, že sme inkasovali v základnej časti najmenej gólov zo všetkých tímov je osem gólov na náš vkus dosť. Do ďalšej časti série sa musíme pozrieť aj v tomto smere, prečo sme až toľkokrát inkasovali,“ reaguje asistent trénera Michaloviec Ivan Droppa, ktorý vzápätí k sérii dodáva. „Po dvoch zápasoch je 1:1 a nič nie je rozhodnuté. Play-off je naozaj zvláštna súťaž. Po piatkovom obrate sme mali navrch, teraz možno má navrch súper. Séria podľa mňa ešte bude dramatická a čakajú nás náročné zápasy.“
Po sobote je isté, že okrem dvojzápasu v Trenčíne (utorok a streda) sa určite bude hrať v piatok v Michalovciach piaty zápas. S akým stavom by sa Michalovčania chceli vracať z Trenčína. „Tak samozrejme, za čo najlepšieho pre nás,“ podotýka Ivan Droppa a Tomáš Torok dodáva. „Určite máme na viac, čo sme predviedli v druhom zápase. My ideme do každého zápasu s cieľom vyhrať. Musíme sa vrátiť k hre, akú sme predvádzali v závere základnej časti, kedy sme boli dominantným tímom celej ligy. Cesta k úspechu vedie cez to, aby sme boli čo najmenej vylučovaní. V rovnovážnom stave sme lepším tímom, čo ste mohli vidieť v oboch zápasoch.“
Na konci druhého zápasu aj viackrát vzplanuli emócie na oboch stranách. Vyvrcholilo to niekoľkými menšími šarvátkami a bitkou medzi Louisom a Bokrošom. „Je to play-off a emócie v ňom zväčša prekypujú. Možno si bude treba niektoré veci vyriešiť, no aj o tomto táto súťaž je,“ zdôrazňuje Tomáš Torok. Podľa Ivana Droppu by sa niektoré veci v takejto fáze súťaže nemali stávať. „Treba sa pozrieť aj do iných radov. Viac zrejme povedať nemôžeme.“ Viac povedal tréner Trenčína Ján Pardavý. „Možno sa treba pozastaviť nad tým, že sme museli rozhodcom našepkať, že v prípade, keď je v bránkovisku priľahnutý puk, automaticky je trestné strieľanie.“ Tréner trenčianskej Dukly trafil klinec po hlavičke. Jednoznačne najslabším článkom série sú zatiaľ muži v pruhovanom. O sebe dali vedieť v prvom, ale hlavne v druhom zápase, v ktorom nedokázali krotiť emócie na ľade. Nechali si nadávať od hráčov, od trénerov, nedržali opraty zápasu vo svojich rukách, ich viaceré verdikty vyvolali vášne. Potom sa to na konci vyvrbilo tak, ako sa to vyvrbilo. Možno by do budúcna pomohlo zobrať opraty duelu do vlastných rúk, nie to iba sledovať a očami posúvať časomieru, nech je čím skôr koniec...
PETER BRENDZA
