Pred nedávnom sme publikovali článok o význame a dôležitosti zelene v mestskom prostredí. V tomto článku sa chce náš čitateľ zmieniť o okolí mesta Michalovce, konkrétne o lesoparku Biela hora. Iste si každý z nás pod pojmom lesopark predstaví oddychovú zónu s lesnými cestami. Na tomto mieste a v tomto konkrétnom prípade sa však vynára otázka, či je to naozaj tak. Či ešte stále je aktuálne hovoriť o lesoparku a či naozaj spĺňa rekreačnú funkciu? Totiž stav tohto lesného celku v našom meste je zúfalý.
Spomínaný areál, ktorý je dnes v súkromnom vlastníctve, je zanedbaný, neupravený a znečistený čiernymi skládkami odpadu, čo dokazuje snímka. Som presvedčený, že si to aj mnohí všimli. Určite to neušlo pozornosti ani policajným hliadkam, ktoré občas prechádzajú okolo. Nepochybujem o tom, že takých čiernych skládok sa tam nachádza oveľa viac. Ako sa zdá, majiteľovi alebo vlastníkom to zrejme neprekáža. Je smutné, že kompetentní tomu vôbec nevenujú pozornosť.
Kyslíková dráha, ktorá prakticky už dlhšie neexistuje, je v biednom stave a zamorená výfukovými plynmi áut. Je pre mňa nepochopiteľné, že niektorí vodiči si starou rozbitou asfaltkou ešte stále skracujú cestu. Jamám v ceste sú nútení vyhýbať sa jedine spôsobom ich obídenia do protismeru, čo je nebezpečné a ohrození sú aj chodci a rekreační športovci. Sám patrím medzi rekreačných bežcov a nedávno som zažil nemilú príhodu, keď jeden z vodičov so svojím osobným autom na mňa doslova vyletel (alebo sa vyhýbal jednej z jám na ceste?). Vozovka dlhé roky nie je udržiavaná a na jej nerovný povrch neupozorňuje ani dopravná značka. To však ani nepredstavuje riešenie.
Podmienky pre rekreáciu a šport nie sú vôbec ideálne. Obnova je nutná. Nemožno dlhšie čakať. Riešením je kompletná rekonštrukcia s dôrazom na bezpečnosť, vrátane vyčistenia celého areálu, umiestnenia odpadkových košov a lavičiek a premeny rozbitej asfaltky na cyklochodník, slúžaci ako spojnica medzi mestom a Zemplínskou šíravou. Estetickú stránku, v každom prípade, treba doplniť zviditeľnením oboch pamätníkov, nachádzajúcich sa v tomto priestore.
Spravme z tohto unikátneho miesta opäť rozprávkový les, ktorý bude slúžiť športovcom, celým rodinám a hlavne deťom. Uvedomme si, že mesto, ktorému je ľahostajné vlastné okolie, ktoré si nechráni zem a lesy, stráca svoju budúcnosť.
Daniel Haník
