Október je od nepamäti mesiacom úcty k starším. Babičky a dedkovia si našu pozornosť bez debaty zaslúžia. Mnohí vychovali na život súce deti, dlhé roky tvrdo pracovali len, aby sa ich ratolesti mali dobre. Roky nezastavíš a v súčasnosti prežívajú jeseň života. Michalovská opatrovateľka Alžbeta Čúrna robí všetko preto, aby ju „jej“ starká Jolana Zupková mala čo najpestrejšiu.
Pomoc iným - základ života
Zhruba dve desaťročia A.Čúrna pracovala ako predavačka v potravinách. Pred trinástimi rokmi však v svojom profesijnom živote urobila zásadnú zmenu. „Som veriaca a pochopila som, že v živote človeka sú skutočne dôležité len dve veci: Láska k Bohu a blížnemu. Pomoc ľuďom mi prináša veľký vnútorný pokoj, pretože Pán Ježiš hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste to urobili. Pán Ježiš zároveň povedal, že kto podá pohár vody blížnemu, určite nepríde o odmenu. Za službu chorým mám úroky v Božej banke,“ vyčerpávajúco sa vyznala zo svojich pocitov.
Aj dobré slovo lieči
No a čo A.Čúrnu na opatrovaní najviac baví? „To, keď môžem povzbudiť starého človeka. To, keď sa s ním môžem porozprávať. To, keď aj on sa so mnou podelí o svoje trápenie. To, keď ho môžem povzbudiť, pretože aj dobré slovo lieči,“ povedala. Zároveň zdôraznila, že starí ľudia potrebujú našu ochotu, lásku, obetavosť. O to viac, že ich sužujú zdravotné ťažkosti. V každom chorom totiž trpí Pán Ježiš. Ak totiž niekto odmietne službu chorému, tak vlastne odmieta aj Pána Ježiša.
Vypočítavosť nemá šancu
Opatrovateľka vystriedala už viacero klientov. V súčasnosti sa stará o Michalovčanku Jolanu Zubkovú. „Je to úžasný človek s hlbokou vierou v Boha. Som šťastná, že práve ja môžem pani Jolanu opatrovať,“ netajila veľkú spokojnosť. Pri starkej sa rozhodne nenudí. Pomáha pri rannej toalete, podáva raňajky a lieky, robí doprovod k lekárovi a rôzne iné činnosti. „Opatrovanie pokladám za životné poslanie. Asi to bola Božia vôľa, ktorá rozhodla o tom, že sa venujem tomuto úžasnému povolaniu. Pri starých ľuďoch som sa naučila mnoho dôležitých vecí. Osvojila som si viaceré životné múdrosti. Ešte viac som sa obrátila k Bohu,“ radostne konštatovala a pokračovala: „Začínajúcim opatrovateľkám odporúčam, aby mali v srdci lásku. Nech si nevšímajú len výplatné termíny. Prioritou by mala byť služba starkým. Mali by byť k nim milé, ochotné stále pomôcť. Ak nebudú mať tieto vlastnosti, opatrovanie bude pre nich len nutným zlom,“ uzavrela skúsená a rozhľadená opatrovateľka.
(v)
