Basketbal v metropole Zemplína v minulosti lákal ľudí do hľadiska. Momentálne je však v tieni futbalu, hokeja, hádzanej, či ďalších kolektívnych športov. Už päť rokov michalovský mužský basketbal chýba na slovenskej mape, hoci predtým úspešne účinkoval v prvej mužskej lige. Dokonca dvakrát siahal aj na Extraligu. V súčasnosti mu dobré meno robí aspoň mládež.
Prvý BK úspešne vychováva mladých hráčov a takisto sa snaží preraziť na slovenskej scéne, hoci súperí s viacerými klubmi, ktoré majú bohatšiu basketbalovú históriu a v meste nie je až toľko kolektívnych športov. Dobré meno mu robí aj odchovanec Roman Skvašik. Ten hráva už piaty rokov na vrcholovej úrovni. Zahral si slovenskú Extraligu, ako aj nižšie súťaže v Nemecku a Rakúsku. V zahraničí sa predstaví aj v sezóne 2020/21, no posunie sa južnejšie.
Ponuku mal aj z Rakúska a zo Slovenska
Stále iba dvadsaťtriročný, bez šiestich centimetrov dvojmetrový Skvašik, mal posledné dva ročníky takmer na vlas rovnaké. V oboch menil počas rozbehnutej sezóny kluby. V sezóne 2018/19 začal v nemeckom treťoligovom Karslruhe, kde predtým pôsobil aj jeden z najlepších slovenských basketbalistov Anton Gavel, v závere roka 2018 sa upísal extraligovému Lučencu. Tam začal aj sezónu 2019/20, ktorú nedokončil v rakúskom druholigovom Swarco Raiders Tirol Innsbruck. „Svoje zahraničné skúsenosti beriem pozitívne. V Nemecku som hral síce regionálnu súťaž, no podmienky boli profesionálne. Odišiel som však do Lučenca, odkiaľ som dostal dobrú ponuku. Darilo sa mi aj herne. Už menej tak bolo začiatkom ďalšej sezóny. Bolo to aj vinou zranenia, ktoré som mal v príprave. Preto som sa rozhodol odísť do Rakúska,“ rozhovoril sa pre náš portál Skvašik, ktorý pomohol Insbrucku k záchrane v druhej bundeslige. „Keď som do tímu prichádzal, už sme nemali šancu dostať sa do play-off a vedeli sme, že nás čakajú boje v play-out. Tie sme zvládli znamenite. Keď súťaž prerušil koronavírus, už sme boli zachránení,“ pokračuje Skvašik, ktorý z rakúskeho klubu mal ponuku aj tentoraz. „Áno, mohol som ostať v Insbrucku a ponuku som mal aj z dvoch slovenských klubov. Chcel som ale ostať v zahraničí a možno aj skúsiť niečo nové ako Nemecko, alebo Rakúsko.“
Skvašik si po Slovensku, Nemecku a Rakúsku zahrá vo štvrtej krajine (foto: archív r.s.)
Pol roka prípravy na sezónu
Keďže koronavírus mu prerušil sezónu, Skvašik bol doma od marca tohto roka, čo je skoro pol roka. Za ten čas sa aktívne pripravoval na ďalšiu sezónu a čakal na ponuku, ktorá ho zaujme. „Určite som doma nesedel. Pracoval som na tých nedostatkoch, ktoré v basketbale mám. Naháňal som kondíciu a popracoval som na sile,“ zdôrazňuje Skvašik, ktorému pomohlo veľa ľudí. „Chcel by som za podporu poďakovať svojej rodine a priateľke. S tréningom v hale mi pomohol riaditeľ ôsmej ZŠ Slavomír Pavolko, ktorému ďakujem takisto.“
Tirolské Alpy vymení za juh Talianska
Bývalý slovenský mládežnícky reprezentant čakal na ponuku, ktorá ho zaujme a začiatkom augusta sa dočkal. Ozval sa mu klub z talianskej Série C A.S.D. Libertas Basket Altamura. „Čo viem, vlani obsadili piate miesto v lige. Klub mi predostrel podmienky, ktoré sú doteraz najlepšie v mojej kariére. Neváhal som ani chvíľu a jeho ponuku som prijal. Dohodli sme sa rýchlo,“ podotýka Skvašik k dohode s tímom z juhu Talianska.
Odchovanec michalovského basketbalu vôbec neberie ako negatívum fakt, že bude hrať v Taliansku až tretiu najvyššiu súťaž. „Čo sa týka Série A, tam som sa výkonnostne ešte nedostal. V sérii B hrajú iba hráči s talianskym pasom a Séria C Gold, teda kde hráva Altamura, je teda druhou najvyššiu súťažou v Taliansku, kde môžu hrať aj cudzinci,“ pokračuje Skvašik, ktorý ešte o spoluhráčov a klube veľa informácii nemá. „Klubových spoluhráčov príliš nepoznám. Písal som si akurát s trénerom a manažérom. Čo viem, v talianskej Sérii C môžu hrať v tímoch iba dvaja legionári. Na tých sú určite vyššie nároky, teda sa musím snažiť, aby som tam ostal. Po blízkosti je môj kamarát Andrew Jones. Je to naturalizovaný Slovák, reprezentant, s ktorým sme proti sebe hrávali v Extralige a stali sa z nás kamaráti. Aj on mi odchod do Talianska odporučil,“ dodáva k angažmánu v Taliansku Roman Skvašik.
Kľúčová sezóna, reprezentáciu by neodmietol
Pre stále iba 23-ročného basketbalistu môže byť následná sezóna veľmi dôležitá. „Ja ju beriem ako kľúčovú. Keď chcem zostať vo vrcholovom basketbale, čo chcem, musím sa presadiť aj tu. Potom bude pre mňa ľahšie získať angažmán aj vo vyšších súťažiach a aj v takých krajinách, ako je Nemecko, Taliansko, či Španielsko,“ podotýka odchovanec michalovského basketbalu, ktorého koronavírus, ktorý kváril Taliansko v predošlých mesiacoch, nestrašil. „Viem, že tam situácia bola kritická, no nebojím sa. Všetci si s vírusom musíme poradiť. Život proste musí ísť ďalej a ďalej ide aj v Taliansku,“ zdôrazňuje basketbalista, ktorý do Talianska odletí koncom septembra sám. „Potom možno príde za mnou priateľka a rodičia. S určitosťou by som to vedel povedať vtedy, keď sa situácia s vírusom ustáli. Teraz je ale cestovanie ťažké. Čo viem, súťaž odštartuje až v polovici novembra, budem tak mať skoro dva mesiace na to, aby som sa prispôsobil životu v klube, aklimatizoval sa, či zohral sa so spoluhráčmi.“
Bývalý slovenský mládežnícky reprezentant si momentálne ešte nevie predstaviť bežný život bez športu. „Určite by som sa vedel do života zaradiť aj teraz, no stále som relatívne mladý a chcem hrať basketbal dokedy sa dá. Možno aj terajšia situácia s koronavírusom ma ale núti rozmýšľať už aj nad inými vecami. Celkovo si myslím, že keď bude všetko v poriadku a budú sa mi vyhýbať zranenia, chcem ostať pri basketbale čo najdlhšie. Stále ma to baví a momentálne je mojím cieľom presadiť sa v Taliansku,“ zdôrazňuje Skvašík, ktorý myslí aj na slovenskú reprezentáciu. „Seniorský štart v nej mi ešte chýba. Určite by som ponuku neodmietol. Pôsobenie v Taliansku mi k tomu môže iba pomôcť.“
Peter Brendza
