Po úspešnej sezóne 2018/2019, ktorú zavŕšila piatym triple, čiže ziskom slovenského titulu, pohára aj víťazstva nadnárodnej MOL lige, si hráčka Iuventy Michalovce Veronika Habánková povedala dosť. Po siedmych rokoch chcela vymeniť prostredie najlepšieho klubu na Slovensku. Lákalo ju zahraničie. Nakoniec neodolala ponuke maďarskej Kisvárdy a zrejme urobila dobre. Z ľavorukej strelkyne sa stala jedna z nosných hráčok KKC, ktorý si ju udržal aj do nasledujúcej sezóny.
Veronika Habánková prišla z materského Trenčína do Michaloviec ešte v roku 2012. Postupne sa zo staršieho dorastu prepracovala do prvého tímu trénera Jána Packu, následne sa po etablovaní v ňom dostala do základnej zostavy a jej výkony neunikli pozornosti ani reprezentačným trénerom. Za sedem rokov tak odchádzala z metropoly Zemplína pripravená na európsku hádzanú. A svoje kvality ukázala aj vo svojej premiérovej sezóne mimo Slovenska. V Kisvárde totiž vládne obojstranná spokojnosť. „Ja to zatiaľ hodnotím iba pozitívne. Potrebovala som zmenu. Chcela som okúsiť lepšiu súťaž, čo sa mi aj podarilo. V Kisvárde som spokojná. Na začiatku samozrejme u mňa boli obavy, ako to zvládnem. Boli ale neopodstatnené, pretože spoluhráčky mi vo všetkom pomohli. Z hernej stránky to je vynikajúce. Hrám celé zápasy. Moje očakávania sa tak naplnili,“ poznamenala pre náš portál Habánková, ktorá sa v maďarskom tíme stretla s ďalšími dvoma michalovskými odchovankyňami. V staršom doraste totiž pôsobia Izabela Kondášová a Veronika Duranková. „Okrem nich je v klube viacero legionárok. V tíme máme aj Brazílčanku, sú tu Chorvátky či Srbky, s ktorými si rozumiem najviac. Samozrejme, najviac času trávim s dievčatami zo Slovenska.“
Najviac si musela zvykať na jazyk
Aj keď bola z domu prakticky od roku 2012, kedy prišla z Trenčína do Michaloviec, v Maďarsku si musela Habánková zvykať na nový život, tentokrát za hranicami Slovenska. „Samozrejme, že to bolo pre mňa niečo nové. Chýba mi rodina, no na to som si už trošku zvykla, keďže som sedem rokov bola v Michalovciach. Zvykať som si musela na iný štýl hádzanej a hlavne na jazyk. V prvých mesiacoch som s ním mala problémy. Či už na tréningoch, alebo v obchode, kde som zakaždým musela používať google translator. Inak by som si asi nenakúpila,“ smeje sa Veronika Habánková, ktorej ale najviac chýbalo niečo iné. „Jednoznačne spoluhráčky z Michaloviec!“
Samozrejme, rozdiel bol aj v hádzanej ako takej. Veď maďarská liga patrí medzi najkvalitnejšie v Európe. „V tejto súťaži nemôžete podceniť ani jeden zápas, pretože sa vám to rýchlo vypomstí. Nie je to o tom, že už pred zápasom viete, že vyhráte viacgólovým rozdielom, ako tomu bolo niekedy v MOL lige. Aj tím zdola tabuľky vie prekvapiť favorita. Čo sa týka úrovne súťaží, maďarská liga je kvalitnejšia a silovejšia,“ zdôrazňuje sympatická rodáčka z Trenčína. Aj keď maďarská najvyššia súťaž je iba prerušená a čaká sa, čo bude ďalej, Habánková už má o svojej budúcnosti jasno aj pre nasledujúcu sezónu. „Ostávam v Kisvárde,“ podotýka.
Michalovce už navždy ostanú v srdci, návrat nevylučuje
Vráťme sa ale ešte do roku 2012. Iuventa Michalovce vtedy ulovila dva obrovské talenty slovenskej hádzanej Máriu Holešová a práve Veronika Habánková. Tie prišli z Bytče respektíve z Trenčína do nového sveta, kde dovtedy poznali iba málo ľudí. „Ja svoj odchod rozhodne neľutujem! Keby som ostala v Trenčíne, možno by som už hádzanú nehrala,“ zdôrazňuje 24-ročná slovenská reprezentantka. Tej metropola Zemplína už navždy ostane v srdci. „V Michalovciach som hádzanársky aj ľudsky dospela. Dopriali mi tu hádzanársky rast, nazbierala som kopu skúsenosti, ktoré teraz zúročujem. Okrem toho mám hromadu krásnych zážitkov a veľa kamarátok. Na Michalovce nedám dopustiť,“ pokračuje Habánková, ktorá si vie predstaviť svoj návrat do Iuventy. „Áno, ale momentálne určite nie. Teraz by som chcela hrať v zahraničí.“
Proti korone bojuje doma v Trenčíne
Z talentu, na ktorom chcela stavať slovenská hádzaná, sa v Michalovciach stala opora nielen slovenského majstra, ale aj reprezentácie. Slovenky ale v poslednom období stagnujú. Naposledy sa dostali z kvalifikácie ešte v roku 2014, kedy si zahrali na majstrovstvách Európy. Následne sa už len pozerajú, ako sa radujú z postupu ich súperky. Aj poslednú kvalifikáciu môžu hodnotiť ako neúspešnú. Rozdiel je však v tom, že kvalifikáciu na ME 2020 EHF zrušila po dvoch dueloch a na šampionáte si tak zahrajú tie isté tímy, ktoré na ňom hrali v roku 2018. „Trošku ma to prekvapilo, rozhodnutie ale musíme všetci akceptovať. Verím však, že aspoň raz dostanem šancu zahrať si na nejakom šampionáte, tak ako ju dostali dievčatá v roku 2014,“ zdôrazňuje Habánková, ktorá sa v súčasnosti bráni koronavírusu doma v Trenčíne. „Som s rodičmi na chate. Máme tu veľký pozemok, kde môžem behať a cvičiť. Od klubu máme individuálne plány, ktoré musíme plniť.“
pb
