Michalovský seniorský hokej prežíval v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch krásne chvíle. Muži VTJ (vtedajší názov pre Duklu) patrili k špičke prvej ligy. V sezóne 1985/86 ju dokonca vyhrali, v baráži o najvyššiu súťaže nestačili na Vítkovice. O špicu hrali aj v deväťdesiatych rokoch. Podchytený silnými partnermi (Siemens, MEZ) si to „vojaci“ mohli dovoliť. Ekonomická situácia sa ale začala na prelome tisícročí zhoršovať. V sezóne 2002/2003 sa síce Michalovčania zubami-nechtami zachránili v prvej lige na úkor bratislavského Ružinova, no do ďalšej sezóny už nenastúpili a prešli do druhej ligy skupina Východ. Stalo sa tak po dvadsiatich rokoch, kedy účinkovali v prvej lige.
Päťročné čakanie
Finančné problémy spôsobili, že michalovský hokej tak padol celkom na dno. Na dlhých päť sezón si fanúšik musel zvykať až na tretiu najvyššiu súťaž. Zlom nastal v sezóne 2007/2008. V nej síce „vojaci“ obsadili v druhej lige až tretie miesto, no už na sklonku sa hovorilo o ich návrate do prvej lige. Dôvodom bol záujem firmy Antes plus s.r.o. o vstup do hokeja. Keď sa následne podarila kúpa licencie od Ružomberka, nič nebránilo príchodu silného partnera do klubu a návratu prvej ligy do Michaloviec. Na čelo hokeja sa postavil šéf Antes spol s.r.o. Milan Mráz. „Chcel som pomôcť michalovskému športu. Rozhodol som sa preto pre oživenie hokeja. Nasledujúce roky ukázali, že to bol správny krok a určite to neľutujem,“ zdôraznil prvý prezident Dukly od jej návratu do prvej ligy Milan Mráz, ktorý vydržal na prezidentskej stoličke štyri sezóny.
Milan Mráz (vpravo) bol prvým prezidentom Dukly v prvej lige
Výrazná podpora samosprávy
Všetko sa udialo samozrejme za podpory samosprávy, ktorá chýbala pri odchode Dukly do druhej ligy. Primátor Viliam Zahorčák, ktorý sa ujal mesta v roku 2006, chcel hokej naspäť minimálne v prvej lige. „Po mojom nástupe do funkcie primátora som sa stretol s predstaviteľmi mnohých športových klubov pôsobiacich v meste a zaujímal som sa o ich problémy. Vtedajší hokejoví funkcionári mali vtedy veľmi skromné plány, z dôvodu nedostatku financií, ale i preto, že mesto im dovtedy nedokázalo včas zabezpečiť ľad. Za nás som vtedy prisľúbil, že to, čo je v silách mesta, splníme, ale že pomoc potrebujú aj z iného prostredia. Odvtedy mesto začalo výraznejšie prispievať na mládež a urobili sme opatrenia, ktoré umožnili, aby hokejisti mali ľad už v auguste. Následne do klubu vstúpil nový hlavný partner, spoločnosť Antes plus. Po následných viacúrovňových rokovaniach sme podporili návrh na kúpu licencie, pretože hokej k Michalovciam patrí," poznamenal Viliam Zahorčák, ktorý následne dodal. „Súčasnosť michalovského hokeja či práca s hokejovou mládežou ma utvrdzujú v tom, že to bolo dobré rozhodnutie, ktoré v žiadnom prípade nemožno ľutovať."
Hokej v Michalovciach ožil aj vďaka pomoci Viliama Zahorčáka
To, že sa michalovský hokej stane po jedenástich rokoch extraligovým vtedy nepredpokladal nikto, ale... „Nechcem, aby to vyznelo, že som majster sveta, ale som v určitom smere vizionár. Všetko čo človek v živote robí, by malo viesť k nejakému cieľu. V starej koncepcii športu bolo napísané, že máme ambíciu hrať najvyššie súťaže. Nikto neurčil, že to bude hokej. Mohol to byť trebárs basketbal, alebo mužská hádzaná, ktorá bola extraligová. Mesto je to, ktoré by malo vytvárať podmienky. Či už je to infraštruktúra, alebo propagácia, či podpora mládeže. Všetko ale závisí od šikovnosti ľudí, ktorí robia šport. Od nich závisí, akí hráči sem prídu, aké výsledky budú dosahovať. Ak sa vrátim k vašej otázke. Som vizionár, mal som túžbu, aby boli naše tímy v najvyššej súťaže, čo sa nám aj podarilo. Keď si niekto myslí, že prvýkrát sa o tom začalo hovoriť teraz, veľmi sa mýli. Takéto smelé úvahy zazneli už od pána Mráza, ktorý riadil hokej od jeho návratu do prvej ligy. Treba si ale povedať pravdu, za prvých dvoch prezidentov nebola potrebná infraštruktúra. Tá je až teraz,“ pokračoval Zahorčák.
Juraj Minčák patril medzi obrovské opory
Zoznamovacie sezóny úspech nepriniesli
Po kúpe licencie sa začalo so skladaním prvoligového kádra. Bol už ale neskorý čas, a tak letné formovanie mužstva nebolo podľa predpokladov. Aj preto sa siahlo po viacerých odchovancoch. „Michalovská cesta“ zo začiatku bolela. Prišlo na platenie nováčikovskej dane a Dukla zákonite okupovala spodné priečky tabuľky. Prvý zápas odohrali jej hráči pred domácimi divákmi. V prvom kole pred 1557 divákmi podľahli Piešťanom 2:5. Prvým strelcom Dukly bol Branislav Štefan, mimochodom hráč, ktorý gólovo uzavrel sezónu 2008/2009. Družstvo sa opieralo predovšetkým o útočníka Juraja Minčáka, ktorý v sezóne dosiahol 44 bodov za 22 gólov a rovnaký počet prihrávok. Nakoniec sa „vojaci“ z dvanásteho miesta horko-ťažko prehrýzli do predkola play-off, kde nestačili na Dolný Kubín, s ktorým prehrali 1:3 na zápasy. Paradoxom je, že sa hrali iba tri zápasy. Na ten prvý Michalovčania kvôli poruche autobusu meškali, a tak ho prehrali kontumačne 0:5.
Prvý gól Dukly v prvej lige zaznamenal Branislav Štefan
Pri druhej sezóne už neboli funkcionári zviazaní pri skladaní kádra krátkosťou času. Vedenie sa obzeralo po poriadnych posilách, no tie do mužstva nezapadali. Dukla sa od začiatku sezóny 2009/2010 pohybovala v spodných priečkach tabuľky. O postup do play-off, kde išlo osem najlepších tímov, síce Michalovčania bojovali takmer do konca základnej časti, výsledné desiate miesto ale netešilo nikoho. Na ďalšiu účasť vo vyraďovacej časti a jej prvý postup v play-off si tak „vojaci“ museli ešte počkať. O tom ale už nabudúce...
Peter Brendza
