Po úspešnom 40. slovenskom zimnom zraze a zároveň aj 4. medzinárodnom zimnom zraze turistov v roku 2006 v Dolnom Kubíne, turistická známka (TZ) č. 163 (www.turisticke-znamky.sk), sa tentokrát členovia najstaršieho michalovského Klubu slovenských turistov (KST) Turista zúčastnili v dňoch 30. 6. – 5. 7. 2010 na jeho letnej podobe.
Jubileum
Svoju jubilejnú už 35. účasť v rade (od r. 1976) na tomto najvýznamnejšom podu-jatí KST si zaevidovala aj početná skupina (takmer polovica) našej členskej základne. Prestávku v ceste na Oravu (cez 250 km) využili obzretím si známej archeologickej lokality Havránok, TZ č. 103, vo výške cca 100 metrov priamo nad priehradným „múrom“ Liptovskej Mary. Na území terajšej v r. 1967 vyhlásenej Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) sa už pred viac ako 2000 rokmi usídlili Kelti. V súčasnosti sa tu nachádza stála expozícia rekonštruovaných objektov púchovskej kultúry z laténu – mladšej doby železnej (obydlia, obetná jama, obranné valy). Stredovek je zastúpený dreveným opevnením (palisádami) s mostom a strážnou vežou. Centrom 57. SZT bol kemp Tilia Gäceľ, tesne pri rieke Orave, na okraji už hore spomínaného okresného mesta s vyše 20 000 obyvateľmi. Sídlo leží v severozápadnej časti našej vlasti v rázovitom útulnom kraji v nadmorskej výške 468 m pod majestátnym Chočom obkolesené vencom hôr. Zachovalým historickým námestím so záplavou kvetov viedla voľakedy dopravná spojnica sever – juh známa ako Krakovská kráľovská cesta. Usporiadatelia zrazu, pripomínajúci si 90 rokov organizovanej turistiky v regióne, pripravili 10 rôznorodých trás od ľahkých cez stredne ťažké, ťažké až po veľmi ťažké v dĺžkach od 10 do 50 km a stúpaniami od 590 do 1140 m. Naši členovia rozdelení do viacerých skupín si vyšľapli na Babiu horu (1725 m n m), domácimi prezývanú kráľovná Oravy, či matka Oravcov v Oravských Beskydách, na ktorú pred skoro 100 rokmi (1912) vystúpil i V. I. Lenin, nevynechajúc na úpätí prehliadku Hviezdoslavovej hájovne (TZ č. 231), pomenovanej po slávnom slovenskom bardovi. Zdolali dominantný Veľký Choč (1611 m n. m.) s uchvacujúcim kruhovým výhľadom skoro na „celé“ Slovensko. Tento monumentálny vrch v Chočských vrchoch pokladajú ako Oravci, tak aj Liptáci, za svoj symbol. Prešli hrebeňom Oravskej Magury zo Zázrivej do sedla Príslop s 1396 m n. m. vysokým Minčolom zhruba v strede trasy. Vybehli aj do Skiparku na Kubínskej holi, kde im cestu znenazdajky prekrížila zdatná srnka a po chvíli sa aj párkrát zablyslo s osviežujúcim krátkym hustým dáždikom.
Peknú túru absolvovali na Vyšnokubínske skalky (814 m n. m.) s dobre utajenou jaskyňou, či pozostatkami rozsiahleho hradiska ľudu lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, ba dodnes tam vidno mohutný zemný val kedysi chrániaci sídlisko púchovskej kultúry. Na vrchole ich však zaujal aj pomerne veľký slovenský cyrilometodský dvojkríž postavený 21. 8. 2003 miestnym odborom Matice slovenskej v Dolnom Kubíne. Posvätený bol dňa 10. 7. 2004. Nezabudlo sa ani na kultúrne vyžitie v atraktívnej expozícii Oravského múzea na Oravskom hrade, ktorý v r 1800 vyhorel a spustol, no po II. sv. vojne prešiel rozsiahlou rekonštrukciou do podoby z r. 1611. Priamo v Kubíne boli zaujímavé napr. Oravská galéria umiestnená v bývalom župnom dome z konca 17. st., v ktorej zbierkach je vyše 7000 exponátov vrátane množstva diel akademickej maliarky Oravy, Márii Medveckej.
Za zmienku stojí aj vedecká historická knižnica Vavrinca Čaploviča, či Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Turisti bažiaci po pozdvihnutí národného povedomia, navštívili na historickom cintoríne miesta posledného odpočinku jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov P. O. Hviezdoslava, L. Nadáši – Jégého známeho to spisovateľa a lekára, či rov Janka Matušku autora textu našej štátnej hymny. Oddychový výlet si urobili najprv po ľavom brehu rieky Oravy do neďalekej obce Oravská Poruba a ďalej už po pravom brehu cez Veličnú do Hrádku. Komu ani toto všetko nestačilo mohol sa ponevierať hore – dole po Orave a plniť si podmienky pre získanie turistických tematických odznakov Hrady a zámky, Najvyššie vrcholy slovenských pohorí, Za krásami Slovenska, či si doplniť zbierku turistických známok (TZ), ktorých je na Orave pomerne dosť. No dalo sa aj len tak si pohovieť v novovybudovanom vodnom komplexe Aquarelax, kde mali účastníci organizátormi zabezpečenú zľavu. Núdza nebola ani o hodnotný kultúrny program počas zrazu, na ktorom vystupovali hlavne oravskí folkloristi. Veľmi vydareného podujatia, ktorému prialo aj výnimočne priaznivé počasie, sa zúčastnilo viac, ako 750 zaregistrovaných účastníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska, Rakúska, Čiech či z Maďarska.
Organickou súčasťou zrazu bolo aj 41. stretnutie Turistických oddielov mládeže (TOM) KST, ktoré pre vyše 200 tomistov trvalo až do piatku 9. 7. 2010. Slávnostné otvorenie i ukončenie previedol nový predseda KST Peter Perhala, ktorý zároveň predstavil aj novozvolených členov výkonného výboru (VV) KST. Vrelé poďakovanie za jeden z najlepších zrazov za posledných 35 rokov patrí celému organizačnému štábu pod vedením jeho predsedu MUDr. Jurka Štefáka. Chybičkou krásy však boli (za čo organizátori nemôžu) časté výpadky el. energie, teda aj teplej vody, hlavne (akoby naschvál) ráno pred odchodom na túry, či podvečer pri návrate z nich. No prevádzkovatelia kempu sa ale vyhovárali na elektrárne! Štafetu budúcoročného 58. SZT v Turčianskej záhradke – Martine v dňoch 3. 7. - 10. 7. 2011 prevzal člen VV KST, predseda RR KST Martin a predseda organizačného štábu zrazu Ing. Vladimír Povoda.
Anton Hasák
