Od sezóny 2008/2009 michalovská Dukla pravidelne účinkuje v druhej najvyššej hokejovej súťaži, prvej lige. Za desať sezón sa postupne dostali jej hráči z tých najnižších poschodí až na vrchol. Po úvodných zoznamovacích sezónach, kedy sa úspech príliš nečakal, prišli aj tie, ktoré úspechy priniesli. Minule sme vám priniesli prvé dve sezóny jej účinkovania v prvej lige, teraz sú na rade sezóny 2010/2011 a 2011/2012, kde už vedenie malo aj vyššie ambície. Tie sa však kvôli viacerým problémom naplniť celkom nepodarilo.
Zemetrasenie vo vedení, nezhody trénera s prezidentom
Ako sme spomínali už minule, po neúspechu v sezóne 2009/2010 nastalo v Dukle personálne zemetrasenie. To sa najskôr dotklo vedenia, potom aj kádra, no a neobišlo ani realizačný tím. Na poste riaditeľa klubu skončil Jaroslav Kločanka, ktorý bol spätý s prvým mužstvom Dukly viacero rokov a takisto si svoju funkciu neudržal ani člen správnej rady Jozef Gavura. Na miesto športového riaditeľa prišiel Richard Mašlanka st., prezident druhého michalovského klubu HK Mládež Michalovce, za nového športového manažéra bol vyhlásený Jaroslav Kanóc, ktorý predtým pôsobil vo funkcii viceprezidenta klubu. Čo sa týka kádra, ten prešiel oproti minulej neúspešnej sezóne viacerými zmenami. Pribudol skúsený obranca, odchovanec michalovského hokeja Ivan Boržík, ktorý sa vrátil po pôsobení vo Francúzsku, ale aj ostrieľaní útočníci Anton Lezo, Martin Opatovský, Peter Hurtaj či Pavol Segľa. Zmenami v kádri, či vo vedení klubu, ale napätie nepoľavilo. Nezhody začali aj medzi samotným trénerom Kohutiarom a prezidentom klubu Milanom Mrázom.
Branislav Kohutiar pri svojom odchode spominal aj psychiatriu
Tri zmeny na trénerskom poste
Aj keď Michalovčania relatívne dobre zvládli prípravu aj štart do novej sezóny, pnutie medzi prezidentom Mrázom a trénerom Kohutiarom pokračovalo. Po troch kolách bola Dukla na čele tabuľky, jej prvá prehra prišla až vo štvrtom kole. Keď vzápätí utrpeli Michalovčania aj domácu prehru s Liptovským Mikulášom (1:2), stolička trénera Kohutiara to už nevydržala. „Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože situácia okolo mojej osoby v klube nebola už od apríla dobrá. Prvýkrát som mal byť odvolaný už v auguste po prvom stretnutí prípravy v Bardejove, druhýkrát dokonca po treťom víťaznom zápase tejto sezóny. My sme boli po výhre s Trebišovom na čele bez straty bodu a prezident klubu za mnou príde s tým, nech skončím... Toto nie je amaterizmus, ale hotová psychiatria!,“ konštatoval Branislav Kohutiar. Jeho nástupcom sa stal Peter Bohunický. Ani on však nevyviedol Duklu z krízy, ba naopak, za jeho pôsobenie sa vyskytli ešte väčšie problémy. Bohunický nakoniec neustál konflikt s divákmi a aj keď ho prezident Mráz držal zubami – nechtami, po 19. kole skončil aj on. Jeho nástupcom sa stal skúsený Ján Faith, za ktorého pôsobenia družstvo ožilo. Trénerskými zmenami sa snažilo vedenie riešiť problémy, no na to, čo klub čakalo v závere roka 2010, si zrejme nikto ani nepomyslel.
Fanúšikovia pri Petrovi Bohunickom ukázali rázny názor
Decembrové kalvárie, januárové vzkriesenie
Keď v posledný novembrový deň vyhrala doma nad Prešovom (3:1), málokto tušil, že pre Michalovčanov to bude na dlhý čas posledné vystúpenie. V tíme seniorov sa totiž začala šíriť Hepatitída typu A, známa ako žltačka. Tou sa postupne nakazilo dvanásť súčasných i bývalých hráčov Dukly. Pravdepodobne z jedla sa nakazili Martin Opatovský, Juraj Minčák, Ivan Boržik, Juraj Dancsák, Erik Kozárik, Anton Lezo, Ľuboš Fajčák, Radovan Petruňa, Peter Dunaj, Ladislav Sabol, Viktor Štefanech a Peter Hurtaj.
Žltačka sa nevyhla ani realizačnému tímu, keďže bol ňou nakazený aj bývalý tréner Bohunický. Okresný hygienik nariadil mesačnú karanténu, počas ktorej mali zakázané trénovať i hrať zápasy nielen seniori HK Dukla, ale aj mládežnícke tímy HK Mládež. Okrem žltačky zasiahol michalovských hokejistov aj ďalší úder. V polovici decembra totiž v ich šatni vypukol požiar zapríčinený pravdepodobne skratom v elektroinštalácii. Žltačka odstavila prakticky polovicu kádra a funkcionári klubu sa museli boriť s problémom skladania nového družstva. Navyše, v januárových dohrávkach hráči, ktorých vedenie zohnalo nastúpiť nemohli a za Duklu mohli hrať iba hráči, ktorí boli vtedy v klube alebo hokejisti, ktorí v čase kedy sa mal zápas odohrať za svoj predošlý klub nehrali. Podľa predpisov SZĽH totiž hokejista nemohol nastúpiť v jednom kole za dve družstvá. Vzhľadom na problémy, aké tím postihli v decembri, skladanie mužstva na novo určite ľahkým nebolo. „Bolo to veľmi ťažké obdobie, no nakoniec sa nám podarilo nejakých hráčov priniesť,“ spomína športový riaditeľ klubu Richard Mašlanka.
Najväčšou rybou, ktorá uviazla v michalovskej sieti, bol syn trénera Faitha Juraj. Bývalý slovenský reprezentant sa rozhodol pomôcť otcovi, ale aj klubu, ktorého dres obliekal na začiatku deväťdesiatych rokov. Keď sa v januári skončila karanténa, Michalovčania museli v priebehu 22 dní odohrať 12 zápasov. Jedinou útechou bolo azda ostalo to, že až deväť z týchto duelov odohrali doma. Nakoniec sa im podarilo nevýdané. Z ôsmeho miesta postúpili do play-off. V ňom ale už nestačili na Piešťany, ktorým podľahli 1:3 na zápasy.
Ďalšie zmeny vo vedení, návrat Šechného
„Žltačková“ sezóna nepriniesla len úspech v podobe postupu do play-off, ale aj viaceré problémy, ktoré sa v jej priebehu vyskytli. Možno aj to malo za dôsledok, že podobne ako pri sezóne 2010/2011 prišlo k personálnym zmenám vo vedení. Na poste športového riaditeľa skončil Richard Mašlanka, ktorého nahradili ako športový manažér Peter Tirpák a nový riaditeľ klubu Július Kmec. Išlo teda o ďalšie zmeny, ktoré urobil vtedajší prezident klubu Milan Mráz. Zmeny sa nevyhli ani realizačnému tímu. Novým lodivodom sa stal Miroslav Ihnačák, za jeho asistenta bol určený Peter Mihaľo, ktorý michalovskú Duklu viedol niekoľko týždňov v jej prvej sezóne v prvej lige.
Richard Šechný sa vrátil do rodného hniezda
Zmeny sa nevyhli ani kádru. Oproti minulej sezóne v Dukle nepokračovali viaceré opory. V úvode prípravy chýbali napríklad Anton Lezo, Martin Opatovský, či Martin Segľa, ale aj Radoslav Regenda, ktorý sa rozhodol zavesiť korčule na klinec a brankárska opora Róbert Marton. Na druhej strane, káder vystužili obrancovia Maroš Žemba s Danielom Hančákom, ktorí naposledy pôsobili v Spišskej Novej Vsi, z Trebišova do Michaloviec zamierili dvaja členovia elitnej formácie Ivan Králik a Juraj Pavličko, no a po pätnástich rokoch sa do Michaloviec vrátil Miloš Palovčík. Najväčšou rybou, ktorá uviazla v sieti „vojakov“ ale bol skúsený Richard Šechný. Odchovanec michalovského hokeja, ktorý si zahral na olympiáde v Salt Lake City, či na majstrovstvách sveta, sa tak vrátil na miesto, kde odštartoval svoju bohatú kariéru. „Nastal čas venovať sa trochu viac rodine a hlavne synovi. Mal som aj ponuky zo zahraničia. To by však znamenalo ďalšie odlúčenie od rodiny a to som už nechcel. Preto som sa rozhodol pre Michalovce,“ skonštatoval Šechný pri svojom návrate do rodného hniezda.
Zápasy Dukly si v tom čase nenechal újsť ani tréner futbalistov MFK Zemplín Vlastimil Petržela
Opäť traja tréneri
Káder sa budoval za pochodu a tak aj vyzerala letná príprava. Výsledkami v nej Michalovčania neohromili, no o to lepší zaznamenali štart do súťaže. Po troch kolách mali na svojom konte deväť bodov a boli na prvom mieste v tabuľke. Následne ale prišli aj prvé zakopnutia. Po dvoch domácich prehrách so Senicou a Bardejovom sa vedenie klubu odhodlalo k zmene na poste trénera. Miroslav Ihnačák tak vydržal na tomto mieste iba jedenásť zápasov. Jeho nástupcom sa stal Branislav Okuliar, no ani on nedokázal z mužstva vytiahnúť to, aký malo potenciál. Prichádzala nervozita. Po víťazstve 1:0 s Trebišovom odišiel Jaroslav Kmiť (ktorý práve zemplínske derby rozhodol z trestného strieľania), po odchode trénera Ihnačáka si nový klub našiel aj Richard Šechný, ktorý odišiel do talianskeho Bozana.
Na druhej strane, káder rozšíril stredný útočník Rastislav Gašpar, ktorý tak skompletizoval trebišovskú légiu skazy z predchádzajúcej sezóny, keď spolu s Pavličkom a Králikom patrili k najlepším formáciám v súťaži. Ani to však nepomáhalo. Družstvo sa síce na začiatku decembra po niekoľkých výhrach vyšvihlo na piate miesto, v závere roka to už ale bolo všetko v starých koľajach. Po prehre 0:2 s Piešťanmi v úplne poslednom zápase roka 2011 si to odniesol tréner Branislav Okuliar, ktorého nahradil Ján Vodila. Trénerovi naposledy pôsobiacemu v druholigovom Humennom sa to aj podarilo, keď z prvých šiestich stretnutí dosiahol s tímom štyri výhry a nasmeroval tak Duklu k bránam play-off. Káder postupne rozšírili Martin Opatovský, Jozef Čierny a z talianskeho Bozana sa vrátil aj Richard Šechný. Zmeny pomohli a Dukla sa tak v pohode, zo šiesteho miesta dostala do play-off.
Obrat z ríše snov, prvý postup v play-off
Vo štvrťfinále vyraďovacej časti čakal na Michalovčanov veľmi náročný protivník, po základnej časti tretí Liptovský Mikuláš. „Vojakom“ sa úvod play-off nevydaril. Po prehrách 0:2 a 2:3 museli na domácom ľade odvracať postupové mečbaly Liptákov. A zdalo sa, že sa im to nepodarí. V treťom zápase totiž po štrnástich minútach prehrávali 1:4 a na ich ďalšie účinkovanie v sezóne by si vtedy nevsadil nikto ani deravý groš. Potom však do brány prišiel Tomáš Petro, ktorého pritiahol Vodila z Humenného. Aj jeho zásluhou „vojaci“ otočili na 5:4 a zápas napokon vyhrali 6:5 po samostatných nájazdoch. Toto víťazstvo ich naštartovalo. Po výhre 6:2 v štvrtom zápase sa muselo rozhodnúť v piatom na ľade Mikuláša, kde už kraľovala Dukla a po výhre 5:2 si jej hráči nielen, že zabezpečili postup do semifinále, ale po prvýkrát od svojho návratu do prvej ligy sa im podarilo vyradiť svojho súpera. Semifinálová séria už taká úspešná nebola. Michalovčania v nej prehrali s Bardejovom hladko 0:3, no aj tak sa táto sezóna zapísala do histórie, keďže „vojaci“ v play-off po prvýkrát prekročili hranicu štvrťfinále.
Sezóny 2010/2011 a 2011/2012 priniesli pre michalovský hokej viacero problémov, ale aj prvý úspech vo vyraďovacej súťaži. Štvrtá sezóna Dukly v prvej ligy znamenala aj koniec jednej éry. Po sezóne 2011/2012 sa totiž vzdal prezidentskej stoličky Milan Mráz. Jeho nástupcom sa na päť rokov stal Alexander Černega. O tom ale až nabudúce...
Káder HK Dukla v sezóne 2010/2011
Brankári: Róbert Marton, Pavol Borko, Erik Kozárik, Tomáš Lorinc.
Obrancovia: Michal Kozák, Radoslav Regenda, Vladimír Marinčin, Lukáš Škrak, Ladislav Hopkovič, Tomáš Valečko, Matej Ševčík, Michal Koma, Patrik Gavura, Milan Takáč, Ladislav Mucha, Radovan Petruňa, Ivan Boržík, Peter Tirpák.
Útočníci: Juraj Faith, Juraj Minčák, Martin Kovaľ, Milan Mach, Anton Lezo, Branislav Štefan, Ladislav Sabol, Richard Lelkeš, Pavol Segľa, Martin Segľa, Juraj Dancsák, Viktor Štefanech, Murat Hasani, Ľuboš Fajčák, Milan Cútt, Martin Opatovský, Viliam Čacho, Peter Hurtaj, Peter Čížek, Tomáš Ferenc, Peter Dunaj, Matúš Chrenko, Tomáš Banovský, František Koky, Andrej Kmeč, Martin Drotár, Tomáš Stríž.
Výsledky HK Dukla v sezóne 2010/2011
Káder Dukly v sezóne 2011/2012:
Brankári: Zdenko Kotvan, Tomáš Petro, Roman Kurali, Erik Kozárik, Mojmír Božík, Radoslav Brunnsteiner.
Obrancovia: Juraj Kadlubiak, Daniel Hančák, Maroš Žemba, Ivan Boržík, Ľubomír Chovan, Ladislav Mucha, Ján Šeliga, Radovan Petruňa, Peter Konig, Adam Drgoň, Lukáš Jenčo, Patrik Gavura, Lukáš Škrak, Alexander Valentín.
Útočníci: Juraj Minčák, Richard Šechný, Milan Mach, Miloš Palovčík, Miloš Bednár, Juraj Pavličko, Rastislav Gašpar, Martin Slovák, Martin Opatovský, Igor Majeský, Martin Drotár, Ľuboš Fajčák, Martin Kovaľ, Igor Halás, Peter Boltun, Jaroslav Kmiť, Martin Bouz, Filip Macejka, Tomáš Banovský, Richard Mašlanka, Branislav Štefan, Radek Meidl, Filip Podsedlý, Jozef Čierny, Pavol Segľa.
Výsledky HK Dukla Michalovce v sezóne 2011/2012
Peter Brendza
