Michalovskí hokejisti sa na prvoligový piedestál dostal po 32 rokoch. Hráčov HK Dukla Ingema k víťazstvu v druhej najvyššej hokejovej súťaži doviedol tréner Miroslav Chudý. Ten sa z víťazstva v prvej lige tešil po tretíkrát v rade. Predtým sa mu to podarilo v sezóne 2015/2016 s Novými Zámkami, následne v lanskej sezóne s Detvou a teraz s Michalovcami. Podotýkame, podobne ako v Michalovciach, aj k Novým Zámkom či Detve prišiel v priebehu sezóny, do play-off s nimi rovnako išiel z druhého miesta a následne si s nimi vybojoval aj postup do najvyššej Tipsportligy, hoci pri Detve to bolo až po administratívnom zásahu, keď z najvyššej súťaže vylúčili Martin. Pre Michalovčanov ešte sezóna nekončí, čaká ich totiž dvanásť duelov spomenutej baráže. V nich sa rozhodne, či budú nasledovať kroky predošlých dvoch víťazov prvej ligy, alebo budú mať možnosť v budúcej sezóne obhajovať triumf v prvej lige. Nielen o úspešnom play-off, ale aj o cieľoch v play-out je náš nasledujúci rozhovor s michalovským kormidelníkom.
Pán tréner, v sobotu ste zavŕšili svoj čistý hetrik v rámci víťazstiev v prvej lige. Po Nových Zámkoch a Detve ste na prvoligový piedestál doviedli aj Michalovce. Ako sa toto víťazstvo rodilo?
„Sezóna bola ťažká. Dobre vieme, čím sme si prešli. Vo štvrťfinále sme si poradili so Spišskou Novou Vsou, ktorá bola ľahším súperom. Semifinále už bolo iným sústom. S Prešovom sme nemali dobrú bilanciu a určite to nebol ľahký súper. Postúpiť mohli obaja. Myslím si, že sme si to zaslúžili viac a aj kvalita bola na našej strane. V rozhodujúcich chvíľach sa prejavila. Naša forma gradovala. Vo finále sme podali ešte lepšie výkony a podľa mňa sme zaslúžene doniesli pohár do Michaloviec. Pre fanúšikov, mesto, ale aj pre mňa samotného je to veľký úspech, ktorý si vážim o to viac, že som ho dosiahol pred domácimi divákmi. Predchádzajúce s Novými Zámkami či Detvou som totiž oslavoval u súpera. Za všetkým stojí kusisko roboty, nielen hráčov, ale aj vedenia klubu, ktoré si myslím odvádza veľmi dobrú prácu. Je tu doslova radosť robiť. Keď vidíte radosť a takú eufóriu, aká tu vládla v sobotu, vtedy dáva odvedená práca zmysel a je to určite obrovské zadosťučinenie. Všetko si to treba užiť.“
Na druhej strane, nič ľahké vás počas sezóny nečakalo. Vy ste nastupovali v októbri do rozbehnutého vlaku. Družstvo vtedy trénovalo a hrávalo vo Vranove nad Topľou, počas sezóny ho navyše sužovali zranenia, pokles formy alebo aj zápasy proti tímom z absolútnej špičky, v ktorých sa vám príliš nedarilo. Bolo toho teda viac ako dosť.
„Tie ťažké chvíle vás niekedy posúvajú ďalej. Samotný človek by so to až tak nevážil, keby nemusel prejsť zložitými obdobiami. Keď sa to podarí, vedie to k takým úspechom, aký sme dosiahli teraz. Chalanom patrí obrovská vďaka. Keď som sem prišiel, chceli sme niečo nastaviť a práve oni sa s tým museli stotožniť. Bola radosť s nimi pracovať, či už na tréningoch, alebo v samotných zápasoch. Utvorila sa tu súdržná partia, na ktorej sa dalo stavať a výsledok sa dostavil.“
Predsa sa vrátim ešte k októbru, kedy ste menili trénera Ihnačáka. Odznela pri prvom kontakte s vedením klubu požiadavka baráže, či dokonca víťazstva v prvej lige?
„Nič také neodznelo. My sme sa skôr bavili ako zo vzniknutej situácie von. Padla akurát otázka, že keď som dvakrát po sebe vyhral ligu, či by som to dokázal aj do tretice (smiech...). To sa musíte opýtať vedenia klubu, či to mysleli vážne. Za našim úspechom stojí veľa práce, nielen hráčov, ale aj vedenia klubu, či realizačného tímu. Ďakujem môjmu asistentovi Rišovi Šechnému, masérovi Marekovi Jenčíkovi, či manažérovi Peťovi Tirpákovi. Vedenie klubu urobilo všetko, čo bolo treba, aby sa úspech dostavil.“
Domáce zápasy finálovej série ste zvládli ako z partesu. Dve víťazstvá na nulu ste si možno ani sám nepredstavovali. Bol to základ úspechu?
„Jednoznačne! Dôležitý bod série sa odohral hneď na úvod, v prvom zápase. Skalica doma prehrala v základnej časti asi iba jeden zápas. Bolo to tam pre nás veľmi ťažké. My sme vsadili na prvý zápas, v ktorom sme ich chceli prekvapiť. Keď sme chceli ligu vyhrať, minimálne raz sme tam museli zvíťaziť. Nakoniec sa nám to podarilo. Druhým dôležitým bodom bolo vami spomenuté čisté konto v dvoch zápasoch. Keď nedostanete gól, nemôžete prehrať. Vo finálovej sérii sme boli veľmi silní vzadu, samozrejme podržal nás Adam Trenčan, no ale silu sme ukázali aj v ofenzíve. Naša forma vo finále gradovala, čomu som veľmi rád.“
Sezóna pre vás titulom nekončí, čakajú vás zápasy v play-out. S akými cieľmi a ambíciami do nich vstúpite?
„Veľmi by som nejaké ciele nekládol. Čo má prísť, príde... My musíme mať vôľu vyhrávať. Hokej sa hrá pre ľudí a my chceme, aby na naše zápasy chodilo ľudí čo najviac. Práve plný štadión by bol pre nás obrovskou odmenou za odvedenú prácu. Dosiahli sme vrchol víťazstvom v základnej časti. Teraz na chvíľu pooslavujeme, no následne musíme krotiť eufóriu. Po oslavách musíme preladiť opäť do pracovného tempa. Baráž nechceme iba odohrať, emócie ale musia byť na správnej strane. Tak, aby sme do samotných zápasov nevstupovali s tým, že už máme niečo za sebou, ale s tým, že máme niečo pred sebou. Ako som povedal, čo má prísť, príde. My pôjdeme od zápasu k zápasu. Chceme urobiť radosť divákom. Práve to bude náš hlavný cieľ.“
Peter Brendza
